Cakala som chlapa ako vzdy. Styridsiatnik, v obleku, s kufrikom v ruke a Volvom vonku. Sympaticky no s najlepsimi rokmi za sebou a zacinajucimi sedinami.
Teraz to vsak bolo ine. Zdalo sa mi akoby ma niekto ovalil po hlave, oblial studenou vodou a este prefackal.
Stal tam najdokonalejsi chlap akeho som kedy videla. Akoby ho niekto vystrihol z francuzskeho Vogue a nalepil do tej najhorsej moznej situacie, aka mohla nastat. Mal maximalne 25, dokonalne opaleny, s tmavymi vlasmi a hnedymi ocami, vysoky, postavou akoby vymodelovanou, s usmevom rimskeho boha, v polorozopnutej bielej koseli,bez jendinej chyby...
"Som Oliver." Ruku, ktoru som mu zabudla podat chytil sam a zas ju jemne pustil. "Tak teda ty si Katarina."
Kutiky ust ironicky vytocil a pozrel na mna pohladom, pri ktorom som sa citila ako patrocne dieta, ktore sa prave pocikalo. To, ako na ludi posobi zrejme uz davno vedel. Citila som ako sa zacinam cervenat no v poslednej sekunde sa mi vratilo vsetko moje stare JA.
"Volam sa RINA a s Katarinou to v skutocnosti nema nic spolocne. Idem si zapalit von mama, objednaj mi co chces."
Palila som von pri najvyssej rychlosti, aku som mohla dosiahnut na dvanast centimetrovych podpatkoch. Vybahla som pred hotel a zacala sa prehrabovat v kabelke. Od nervov som ju celu vysypala, vyhrabala cigarety a s trasucimi prstami si zapalila.
"Kurva, kurva, KURVA!" Vratnik na mna pozrel ako na kokota no bolo mi to jedno.
Ak by bol na mieste mojej mamy ktokolvek iny, nevahala by som. Vzdy som dostala chlapa ktoreho som chcela a pri tomto by mi netrvalo ani minutu dostat ho na najblizsie wecka a nechat sa opriet.
"Prave rozmyslam nad tym, ako chcem pretiahnut chlapa mojej matky", zasepkala som neveriacky...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
A ak je to teda naozaj real, ako si písala pri prvom blogu, tak to tomu o to viac pridáva na autentickosti a o to viac ma to zaujíma.