Narychlo som sa rozlucila a ospravedlnila tym, ze ma boli chrbtica (bola to jedina vyhovorka ktorej mama vzdy verila kedze som na to mala papiere). Snazila som sa pouzit ten najlahostajnejsi hlas aky som len bola schopna zahrat. Nech si Mr. Jebac nemysli, ze je to kvoli nemu. Kym sa zdvihol zo stolicky ze sa rozluci, bola som uz na polceste von.
Vzala som kluce od auta a palila prec. Som si ista ze ona bude mat o odvoz postarane. Ze som bez vodicaka ma netrapilo. Nasim bratislavskym zelenym stacilo zamavat bankovkou pred ocami...
Takmer som stala na plyne. Vobec som netusila, co sa so mnou deje. Zmatenost je slaby vyraz. Citila som akoby som mala v hlave miliony mravcov a moj zaludok sa naposledy takto choval pred par rokmi na Boosteri. Nespoznavala som sa. Vzdy som si zvazila za a proti, vsetko v hlave pekne roztriedila a potom si vybrala najlepsie riesenie. Najlepsie pre mna samozrejme (neuctou k vlastnemu ja som urcite netrpela). Bolo to prvy krat co som mala v hlave takyto spinning a to ma vystrasilo viac ako cokolvek ine.
Takmer som narazila do brany. Na stvrty krat sa mi konecne podarilo natukat bezpecnostny kod. Vlozila som si do ust cigaretu a vletela dovnutra. No co,nemali mi pri prvom stretnuti vraviet, ze sa mam citit ako doma.
Ani ma nenapadlo behat po vsetkych izbach a hladat ho.
"Peto! Kde v pici si, kurva?!?!?
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár