Bolo to tu a ja som sa bala, ako to dopadne, hoci som to uz davno tusila.
Bol to najdlhsi let v mojom zivote a to mal len cosi okolo 9 hodin. Aj ten januarovy do Australie zbehol rychlejsie! Sedela som pri okne, Oliver vedla mna. Prvy krat som ho mala tak blizko. Kazdym jeho pohybom mi udrela no nosa jeho vona, trochu korenista, ale lahka. Akoby vedel, co mi sposobuje, vzdy sa ma pytal dalsie zbytocne otazky hoci posledna vec, na ktoru som mala chut, bola konverzaciia s nim. Vlastne, mala som chut a nielen na konverzaciu. No kazdou otazkou vo mne spustal lavinu a dostaval ma do bodu, kedy sa uz nedala zastavit. Dokonca som mala pocit, ze sa ma naschval dotyka. Ked mi podaval mineralku, pustal ma na toaletu, podaval mi nieco od mami. Chytala ma klaustrofobia. Chcela som od neho bezat co najdalej no prave naopak, stale som ho mala blizsie.
Citili ste niekedy tie povestne iskry co lietaju medzi vami a osobu, co vas pritahuje? Prisaham, ze ja som ich videla.
...
Milovala som Seychelly. Praslin bol nadherny, jedno z mojich najmilovanejsich miest. Bola som tu uz najmenej desat krat. Vzdy som sa tam citila akoby sa mi nachvilu zastavil zivot a mala som konecne od vsetkeho pokoj. Len more a ten bozsky vzduch. Neviem preco som si nahovala ze ten pokoj tam budem mat aj teraz a nachvilu bude vsetko fajn.
Samostatnne amartmany, sukromne plaze, luxus a exotika. Lemuria. Vosla som do izby a hodila sa na postel. Hlava mi sla prasknut. Cela moja energia sla na ovladanie sa v jeho pritomnosti, udrziavanie dostatocnej vzdialenosti a popritom neustale usmievanie a tvarenie sa, ze je vsetko alright. Len nachvilu mat pokoj...
Nie.
"Rina, idem s Oliverom na veceru. Urob si vlastny program a necakaj nas. Ze ti to nevadi micka?"
Blond vlasy mala rozpustene, biele saty ju obtahovali, krvavocervene pery sa usmievali. Bola nadherna. Bola-zvodna.
"Isteze nevadi."
More sumelo. Citila som ako do mojej izby prudi vietor a hra sa mi s vlasmi. Vzduch bol slany a vlhky. Bolo leto, prazdniny, ja na Seychelloch...a tak som do seba hodila Nurofen a lahla si spat.
Nieco ma zobudilo. Zapla som mobil, 02:09 a.m. Spoza steny ku mne dolahli hlasne vzdychy a vykriky. Opat som si lahla. V priebehu par minut som uz mala premoceny cely vankus...
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
adsy
4. 4.apríla 2011 22:26
stupňuje sa to
3
ok nie je to v pohode. živočíšne plytké, surové, no práve preto pútavé.
5
v poriadku, nesúdim ťa. iba neutrálne konštatujem. nehovorím ani, aké to má byť. a ako vravím, je to pútavé a čakám na pokračovanie.
6
znova 5 hviezdičiek, nič iné si to nezaslúži, každý deň otváram birdz len kvôli tomuto, no mohlo by to byť trochu dlhšie
Napíš svoj komentár