Bolo cosi po siestej. Slnko vychadzalo, vzduch bol sviezi, este sa nestihol zohriat. Zaborila som si nohy do mokreho priesku. Zboznovala som ten pocit ked mi piesok stekal pomedzi prsty a jemne ma steklil. Vietor mi strapatil vlasy a voda sa mi vpijala do siat.Neviem, ako dlho som tam sedela...
"Rina?" Mykla som sa. Zjavne som nejaku dobu nevnimala, co sa okolo mna deje. Niekto mi odhrnul vlasy z tvare a jemne mi presiel rukou po lici.
"Si v poriadku?"
Akoby mnou preslo 220 voltov a elektrina mi prudila celym telom. Poznala som tu vonu, hlas, prizvuk, dotyk.Otvorila som oci a jeho tvar som mala tak blizko mojej, ze by som nemusela ani vystriet ruku, aby som sa jej dotkla. Mal na sebe len svetlohnede platene nohavice a vlasy typu "prave-som-vstal-a-len-si-ich-prehrabol-prstami". Opat mal kutik ust ironicky zdvyhnuty a oci sa mu smiali.
"Som fajn." Pokusila som sa vstat a tak ma chytil za ruku a vytiahol hore. Zrazu sme stali oproti sebe, tvarou v tvar, velmi blizko. Nebezpecne blizko. Citila som vonu jeho dychu.
"Uz nam doniesli ranajky, pod." Chytil ma za zapastie a jemne tahal za sebou.
...
Na terase uz bolo prestrete. Mala Africanka zacala servirovat jedlo na stol. Ovocie, salaty, ryby, pecivo, napoje. Mnam. Sadla som si a cakala no vtom k nej Oliver pristupil, nieco povedal a ona hned odisla. Viem len ze zamrmlal nieco vo francuzstine a no bolo to prilis potichu.
"Co si das? mas rada jahody, ze?" Nevedela som, odkial to vedel no kto nema rad jahody?
Nieco mi nesedelo.
"Kde je mama?"
"Este nevstala."
Zase som si spomenula na vcerajsiu noc a zastipali ma oci. Nie, toto som rozhodne nebola ja.
Nepytal sa co si dam, akoby uz vsetko davno vedel. Vynechal olivovy salat akoby vedel, ze ako decko som z oliv tikovala a odvtedy ich nemozem ani vidiet. Nalial melonovu stavu a salat polial jogurtovym dresingom.
Sadol si a ignorujuc moje zmateno-prekvapene pohlady, zacal jest.
"Preco si s matkou?" Uz som to dlhsie nemohla vydrzat, jednoducho som vybuchla. Vztah so styridstat rocnym podnikatelom mi daval aky-taky zmysel no tento? Nie.
Pomaly polozil vidlicku a premeral si ma. Nevyzeral zaskoceny.
"Nechci mi nahovorit, ze ju lubis." Zacala mi stupat cerven do tvare. Trpkost, s akou som to povedala sa nedala prehliadnut.
"Nikdy som netvrdil, ze ju lubim." Zase ma prekvapil. Cakala som oblbovanie vetami, aka je to uzasna zena a ako ho ocarila na prvy pohlad.
"Som s nou preto, lebo mi tento vztah vyhovuje. Je mlada, krasna, zena, s ktorou sa mozem ukazat v spolocnosti a v neposlednom rade dobra v posteli."
Tak toto bolelo.
"Nemysli si, ze ma vydrziava a chova ako zajacika Rina. Nepotrebujem ju k tomu, aby som zil stylom zivota, akym zijem. Ale chcem."
Uskrnul sa a cakal na moju reakciu.
"Tak to aby si sa poponahlal s ranajkami a stihol ranny sex," poedala som pokojne, vstala a nechala ho tam sediet sameho.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.