V mojom tele mŕtve ja,
vlastne nič, len mŕtvola,
na povrch sa prediera.
A mŕtvy ja žiletkou,
vyrezávam svedomie.
V ďalšom z mojich výlevov,
si znetvorím vedomie.
Chcem sa totiž dostať hlbšie,
mojej duši pod kožu,
či nevydrží ešte dlhšie,
znášať túto nehodu...
mylne zvanú životom,
poetmi čo skáču z mostov,
nedočkavý na potom,
kým v pekle s tou túžbou prostou,
netrápia sa nad hlúposťou.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Magnifique.