Stratený čakám kým si ma nájdu,
ale vravia, že takto to vraj nefunguje.
Každý osud na nás pykle kuje
a zuby si brúsi.

A nič nepovie "pojeb sa" tak,
ako ty roztrhaný na kusy.
Úspech ťa motivovať nemusí
a ty môžeš skončiť žnúc mak.


A osud kojíšiš keď sa trháš sám,
telu to pomôže, myseľ uspokojí.
Chémia ! Rytier v dúhovom zbroji.
V ušiach nič, iba basy a pam, pam, pam.

A tak ťa objíma chlpatý koberec
a vlny ťa unášajú,
cítiš ako ťa rozpúšťajú
a svet je len nekonkrétny, nereálny kec.

 Báseň
Komentuj
Napíš svoj komentár