Stratený čakám kým si ma nájdu, ale vravia, že takto to vraj nefunguje. Každý osud na nás pykle kuje a zuby si brúsi. A nič nepovie "pojeb sa" tak, ako ty roztrhaný na kusy. Úspech ťa motivovať nemusí a ty môžeš skončiť žnúc mak. A osud kojíšiš keď sa trháš sám, telu to pomôže, myseľ uspokojí. Chémia ! Rytier v dúhovom zbroji. V ušiach nič, iba basy a pam, pam, pam. A tak ťa objíma chlpatý koberec a vlny ťa unášajú, cítiš ako ťa rozpúšťajú a svet je len nekonkrétny, nereálny kec. Báseň 1 0 0 0 0 Komentuj