v lebke unikajú básne.
Vidíte pod kožou točiť sa kolieska,
nútiace vás cítiť sa krásne.
Mechanické aparáty obrastené mäsom,
zmetené deti bežiace lesom,
o život kričiace: "Kde som ?!"
naháňané imginárnym desom.
Náš vymyslený kamarát dospel
a pochytil mnohé ďalšie neduhy.
Pomaly prestal spievať gospel
a bohovia pomreli. Koťuhi !
Aspoň že na ples stále si pozvaný.
Priateľ ťa elegantne zdraví
zatiaĺ čo ty drhneš havrany
a vysvetľuješ, že je ten pravý!
No čo s lžou, ktorou si je každý istý?
Čo s pravdou, ktorej nič neverí ?
Kto ukradol albíním havranom listy ?
A prečo sa z priateľov vykľuli príšery ?
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár