nič dobré, ani zlé nás nerozdelí.
Sme bystrí a verní, to svet o nás vie,
nenadarmo vkladali ste do nás nádeje.
Deväť rokov sme zostali spolu,
o pár ďalších budeme čakať na podporu.
Ale nie, raz príde deň,
keď povieme krátke "ďakujem"
Chceme odovzdať nejeden odkaz krátky,
najprv ďakujeme za všetky štátne sviatky.
Ďalej chceme zdraviť pána ministra,
každý vie, že je to sadista,
keď nám dal len dva mesiace prázdnin,
vraveli sme za školským rokom každým.
Teraz však stojíme pred Vami -dámy a páni,
tak, ako tí iní, tí iní vlani.
Odchádzame z tejto školy,
povieme posledné "dovi",
vyberieme sa na cestu často ťažkú,
spoznávať život, seba a novú tašku.
Naša cesta ešte neskončila,
ba ešte sa len začína,
náš život, naša cesta živá,
na ktorú raz budeme spomínať.
Ach, aké len boli štyridsaťpäť minútové sedenia,
plné spánku, spánku, spánku a jedenia,
no jedno Vám poviem -život nie je krátky,
krátke sú len slová a v ňom taktiež tieto riadky.
Ešte sa uvidíme, niekde, niekedy,
ešte my budeme túto školu velebiť,
tie naše výlety, keď uliali sme sa,
vychádzky na branné Pod Borovicu do Lesa.
Ešte len však začne Vám byť clivo,
keď odídeme spoznať cestu meno ŽIVOT.
No aby sa skončili bezvýznamné slová,
nahradí ich jedno.
Chceme sa Vám všetkým poďakovať.
Poďakovať vedno.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
tooniickaaa
27. 5.mája 2011 19:52
wooooow to je strašne pekné
Napíš svoj komentár