Všetko je pomiešané. Pýtaš sa aký som. Sám by som to rád vedel. Koľko hviezd je na temnej nočnej oblohe? To je ľahšia otázka. Dávam čo dokážem. Celý život čakám. Čakám na niekoho kto mi povie načo. Bojím sa však, že ak príde tak ho nespoznám. Verím, že každý má jednu a tá svieti iba a len preňho. Keď som v tmavom kúte celkom sám, premýšľam nad všetkým neobjaveným a nachádzam tisíce príčin pre plač. Ale keby som chcel, nedokážem. Ľudská myseľ ľahko podľahne. Čím viac sa snažím hľadať svoju hviezdu, ale veď to už poznáš. Stále tá istá depresívna nálada zožierajúca ma z vnútra. Hlavu skladám pred reálnosťou skutočnosti. V noci keď vyjdeš von, zahľaď sa na ne a pokús sa nájsť tú, čo žiari najjasnejšie a len pre teba. Ak ju nájdeš tak si ju dobre zapamätaj, aby si ju v spánku keď máš zatvorené oči, dokázala bezpečne uchopiť a vložiť si ju do kapsy. Dobre sa ešte pamätám na ten pocit keď som v noci chodil s hviezdou v ruke. Bol som však hlúpy. Nedržal som ju dosť pevne. Neznášam slnko. Každý deň sa vplíži na nebo a okráda nás. Zamýšľam sa nad tvojou otázkou. Prečo povedal nie? Popravde, netuším. Ale jedno viem, ak by som to písal dnes, vložil by som mu to do úst znova. Myslím, že zajtra tiež. Ale, kto vie? Blesk môže udrieť v každom okamihu, najmä keď to najmenej čakáš a máš jasnú oblohu. Už je desať. Som sa teda fakticky pokazil. Ale čo..., mám to v paži. Prší. Počujem ťažké kvapky a ich mámivú hypnotizujúcu melódiu. Myslíš, že sa časom zase zmením na toho pracovitého a usilovného človeka, ktorým som nikdy nebol? Toto je suprový príklad básnickej otázky. Odpoveď je celkom zbytočná. Mám rád dážď. Priam ho zbožňujem. Ale nejako každý deň som ďalej, keď stojím pod tvrdým lejakom. Nevadí mi to, pomyslím na teba a všetko je v poriadku. Kto však vie, že som nepochopený? Niekedy by som chcel sklenú strechu, aby som keď na nej ležím videl ako sa o ňu trieštia tvrdohlavé kvapky. Myslím, že je toho na mňa už dosť. Končím. Idem sa postaviť na mokrú terasu a hľadať i cez tie temné mračná. Takže nič nového.

„Vyznáš sa tam hore?“

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
adinka  12. 3. 2007 20:52
Veľmi je to pekné..... je to fakt príklad hladania tej pravej osoby.... ktorá je len pre teba a svieti ti do očí každý den.. velmi sa mi to pači, no každý to môže inak pochopiť
Napíš svoj komentár