...boli by sme v nebi. Čaasto som sa zamýšľala nad tým, že čo by sa stalo, keby som to urobila ináč než v skutočnosti, keby som povedala niečo iné, než v skutočnosti... A potom konáme chyby, ktoré sa nedajú vrátiť späť, ale dajú sa ovplyvniť slovami, ako napríklad: ,,prepáč", ,,je mi to ľúto", ,,mrzí ma to". A preto musíme odpúšťať, lebo každý robí chyby. Ale ten čo opakuje stále tú istú, ja osobne by som mu už neverila.
Záver: Keby sme niečo urobili inak, nezomreli by sme vtedy, ale aj tak raz áno... a nefungoval by osud... a kto má srdce z kameňa nemôže ho mať zrazu mäkké ako vankúš.

 Blog
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
sarah_whiteflower  2. 2. 2007 18:53
Fuuha inak krásny článok, okrem poslednej vety

Pretože ja som živý príklad presne takej schýzy, že zrazu mi srdce nad niekým zmäkne ako maslo či ten spomínaný vankúš (prečo vankúš??? Prečo práve vankúš? Však môj vankúš je tvrdý ako skala, dolámem na ňom vždy krk DD) a potom zase zatvrdne... je to moja klasika...

Takže tomuto jedinému by som odporovala...

Ale vo všeobecnosti, vedieť povedať tieto slová, keď si myslíme, že sme spravili chybu je základom na to, aby sme sa dopracovali k postaveniu "dobrý človek" - a čo viac môže človek v živote chcieť?
2 
fotka
lass  2. 2. 2007 19:25
kazdu sekundu mas privela moznosti...privela moznosti, co prave spravis, povies...a osud ich neriadi (teda podla mojej skromnej mienky). A jasne, KEBY sme sa zachovali inak, spravili nespravili by sme prave tuto chybu, mozno by sme spravili nieco ovela horsie (vzdy je totiz nieco horsie, ako tvrdia optimisti A KEBY sme sa na dalsi raz nezachovali tak ako sme sa zachovali, zase by sme niekoho nepotesili, nieco nezachranili, spravili chybu...



Zaver je ten, ze chyby k nam patria. Patria k zivotu a robia nas lepsimi
Napíš svoj komentár