No môj dnešný deň bol maximálane úžasný ...
Prídem domou rozbitá a zničená zo školy, ktorá ma prestáva baviť a unavená s toho cestovania a prestupovania na vlaky a autobusi ...
Hodila som tašku, a ľahla na posteľ . Sestra mi z nadšením hovorí veci čo sa jej stali a ktoré počula, no proste jedným uchom dnu druhým von, v tom sa opýta : Vieš kto sa dnes obesil? bez počkania na moju reakciu mi povie to meno ku ktorému ma viaže toľko spomienok a emócií, zastavil sa mi dych, onemela som, a len blbo pozerala .....
Človek ktorého som nevidela už rok, človek na ktorého som sa tešila že ho uvidím, že mu vyhovorím tú jeho ,babenku, ktorá ho nakoniec dohnala k tomu činu , ja ja ho už neuvidím ....
Prečo sa stávajú také veci, a vždy takým ľuďom. Človeku ktorý sa snažil žiť pre lásku. Človeku ktorý mal tak rád život, sa rozhodol vzdať to ...
Zasiahlo ma to, hej, asi každého .... Len sa pýtam prečo? prečo nevedel prísť domou a vyriešiť to s kamarátmi z rodinou? ... boli sme tu preňho, a on to riešil žial sám ....
Otázky sú už asi márne, škoda ho, nechal tu toľkých ľudí ktorý by mu ešte mali čo povedať, ktorý sa naňho tešili z neho tešili, a teraz tu už neni....
Dúfam že tam hore, ak vlastne je tam hore sa už netrápiš životom, mal si ho ťažký viem, ale toto bolo sebecké tak trochu... Nemyslíš? Ale ty už nepočuješ... už ti ani neviem povedať že ako si sa mi páčil, ako sme utekali za tebou, ako som to s tebou chcela skúsiť a nemala som odvahu, ko som obdivovala tvôj elán aj napriek nepekným polenám osudu ktoré boli pred teba hádzané...
Som mimo z tohto, neverím tomu, nechcem tomu veriť, ostali po tebe len slzy a spommienky.... Ale tie si uchovám, nepustím ich, budem ich chrániť!!!
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
1
mojdedo
22. 1.januára 2015 00:16
Napíš svoj komentár