" Haló, vstávaj. Veď dnes je deň D.!"
Zamrnčí, otočí sa na druhú stranu a zakryje sa až po uši.
" Fajn, ty si to chcela" povedia a strhnú z nej celú perinu.
Pochopila, že bojovať nemá zmysel, pretože či chce alebo nechce jej kamarátky jej inú možnosť ako vstať nedajú.
Konečne vylezie z postele s celkom príjemným hrejivým pocitom na duši ale v tom zbadá na stole jeho zabudnutú retiazku, od nej.
"Poď, oblečieme ťa, učešeme a namaľujeme, budeš jednoducho nádherná..." povedia kamarátky, ktoré sa snažia odpútať pozornosť a zachrániť posledný kúsok života v nej.
*
Stojí uprostred miestnosti plnej neznámych ľudí. Áno, vie, že sú tu kvôli nej ale prečo?
Všetci sa s niekym rozprávajú a ona, stojí uprostred tohto chaosu, úplne sama.
Stále jej chodí hlavou myšlienka, kde je on. Ten jediný na koho čaká...
Nie je tu a uvedomuje si, že ani nepríde. Je zúfalá. Tak veľmi ho práve teraz potrebuje. Potrebuje cítiť jeho vôňu a jeho jemný a zároveň silný dotyk.
Nezvláda to. Všetci sú jej cudzí. Nikoho nespoznáva a nikoho ani nechce spoznať. Nikto ju nevie pochopiť. Jediný kto to vedel je preč. Ďaleko od nej a už sa nikdy nevráti.
*
Nájde si odlahlé miesto, na streche, kde má priestor pre svoje myšlienky a dvíha pohľad k nebu.
Zrazu netúži po ničom inom, len byť s ním. Byť s ním a objímať jeho telo a jeho dušu, cítiť jeho dotyk a počuť jeho hlas.
Pristúpi bližšie ku kraju a v duchu si povie: "je deň D." a skočí...
*
Silný dážď rozohnal dav ľudí.
Na cintoríne zostali len 2 čerstvé hroby, v ktorých ležali spolu ona a on.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár