Predstavte si, že ste muž, ktorý miluje zajaca na smotane. V prvej situácii sedíte v nočnom vlaku a viete, že v chladničke zostal kúsok zajaca na smotane z nedeľného obeda. Tešíte sa naň, zbiehajú sa vám slinky, predstavujete si, ako si ho doma zohrejete a s láskou zjete. Vašu túžbu stupňuje predstava, že by toho zajaca zjedol niekto iný. Kým dôjdete domov, vaša túžba miesená s jemnými obavami zo straty bude priam neznesiteľná.
V druhej situácii ste doma, na dvore je množstvo veselo sa množiacich zajacov, v kuchyni starostlivá mamička , ktorá kedykoľvek si zaželáte, vybehne na dvor, klepne zajačika za uši a s láskou vám ho uvarí. Želáte si ho čoraz menej. No a napokon je tu tretia situácia, v ktorej ležíte na pohodlnej posteli, ste k nej priviazaný hodvábnymi putami a niekto vám ustavične zajaca na smotane násilím tlačí do úst. Kto by po takom jedle ešte mohol tužiť?
Lepšiu metaforu o mileneckom paradoxe, partnerskej motivácii potrebe priestoru na túženie som nečítala. Nedávno som čítala knižku z celkom inej sféry a uvedomila som si, že na tejto metafore sa predsa len dá niečo zmeniť. Knižka sa volala "Jak drahá je intuice" od amerického profesora z katedry psychológie a behaviorálnej ekológie Dukeovej univerzity Dan Ariely. V tejto knižke na množstve zozbieraných dátach a experimentoch dokazuje, že ľudská motivácia je často iracionálna, nefunguje tak, ako by nám radila intuícia, teda obyčajný sedliacky rozum, ani tak, ako to v matematických modeloch vyrátali ekonómovia, ktorí nikdy nevystrčili nos so svojich univerzít.
Nekritická hrdosť na akúkoľvek mizivú, ale vlastnú manuálnu prácu sa u ľudí prejavuje pri preceňovaní vlastných nápadov, nech je spoluúčasť na vzniku nápadu skutočne len symbolická a mala by spočívať len ta vyfarbovaní nadpisu. Preto je napríklad dnes tak veľmi v móde personalizácia výrobkov podľa želaní a "vlastnoručných" návrhov zákazníka od tenisiek, voňaviek až po autá. A funguje to aj na pracovisku. Stačí v kolegoch podporiť pocit, že sú spoluautormi myšlienky projektu, na ktorom pracujú, a budú makať ako draci. Preto múdri rodičia nechávajú deti zalievať paradajky zasadené v kvetináči - budú ich nadšene konzumovať. A múdre ženy, keď chcú ísť s mužom na ples, sa ho nespýtajú, či chce ísť na ples, alebo radšej doma sedieť pri telke, ale nechajú ho rozhodovať, či pôjdu v červených, alebo čiernych šatách.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár