že to, čo berie dych,
berie zdravý rozum,
bola som už príliš zamotaná
zamotaná v sieťach.
Koľko je hdoín, keď zvoní na radosť
koľkým ľuďom už v oknách
netlejú sviečky
a v očiach svetielka
niektorým ani cez deň nie.
Iba málo stačí kým
sa z ľudí stanú oni
a vo svojej podstate sú
zvieratami.
Koľkí z nich
Každý
Deň trvá dlho a predsa
sa nikto neukážu
nerobte z ľudí cukrovú vatu
sú to len tí,
čo sa nikdy nebozkajú pod Eifellovkou.
Každý to chce
aj keď to bolí lásku
veď nie je tak
omotaj si ju
ona ťa má i na vlásku
všade si jej
a ona ti patrí
Na chvíľu
Dajme si všetci už
na telo svoje šaty
a keď sme bez nich
buďme rovnakí.
Pokojne im rozbite hubu
i tak vás budú chcieť
objať, bozkať, milovať
sa s vami
a vás
A všetkým pripútaným
sa lano raz roztrhne
potom nám vrátia
večery s putami
nie sme spútaní
len niektorí hlúpi.
Nech sú ošiale tým,
čo nás láka vstať
budeme sa smiať
a budeme svoji.
Nech to bolí
Nech to svety stojí.
Bukowski hovoril o psoch
a mal pravdu
Každý má jednu štetku
a jednou je
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
phantasia
24. 4.apríla 2013 21:54
výnimočné.
Napíš svoj komentár