mi príde vždy
vôňa všetkých
aj keď neveríš
ja viem
a keď bdiem
cítim opar
ľudských pier
ako sa trasú
a sú
ako blízko
sa nám ľudia dostali
k tvári
a vari chceli
a nie
milovanie
závanu na krku
a držania za ruku
aj keĎ mi neveríš
keĎ ty ľúbiš
milujú iní
stokrát a rovnako
krásne
a keď
svetlo zhasne
tiež sú sami
za svojimi oknami objímajú
prázdne telá v posteli
možno sme chceli
možno nechceli
sem sme sa dostali
a čokoláda pod nosom
nemá svoju
žiadnu chuť
Nikto nechce zabúdať
len zabudnúť
na láskavé ruky
dotyky
stoviek dlaní
aj keď mi neveríš
niekedy sme sa mali
a potom zase nie
milovanie
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár