Nie je to len no dobré ráno. Je to tvoj hlas, ke´d sa zobudíš( a nie potom, čo si opitý vedľa mňa náhodne zaspal), to čarovné dobré ráno z úst niekoho, kto mi svieti do dní. A v tej sekunde mám v bruchu toľko motýľov, až mi prekážajú
- preboha, preboha, zlož, ja s tebou nechcem volať, ked sa zobudíš- náhlivo poviem do telefónu, snád aby som mala lepší pocit, no už je neskoro na nezaľúbenie sa, lebo ten radar môjho srdca definitívne bliká nazeleno.
- Snád si nečakal, že ja ťa budem ľutovať- povieš hned, ako sa pred obedom stretneme a je to presne to, čo môžeš povedať iba ty, lebo potom, ked ti rozprávam, pozeráš očami, ktoré cítia to, čo bolí. A nerozprávaš so mnou o škole, lebo vieš, že tá teraz bolí tiež. - Tak nespravíš skúšku, noačo?-
a ja, hoci to ide ťažko, dostávam sa do sveta, v ktorom majú ľudia v srdciach a telách tvoj pokoj. Tá vyrovnanosť, ten pokoj, tá správna schopnosť ovládať svoj život a nepustiť si doň nič zlé, to si ty.
A ja ťa milujem láskou vesmírnou.
A viem, že ak sme do seba tak úspešne zapadli, tak to ešte veľmi dlho potrvá. lebo ja sa ponáhľania bojím a ty sa nebojíš, len to nerobíš, lebo nemáš dôvod. Viem, že si môžem na teba položiť hlavu v kine, ked mi je smutno. Viem, že sa môžem o teba oprieť, ked ti rozprávam niečo, čo sa mi ťažko hovorí. Viem, že kedbudem chcieť, aby si bol veľmi blízko, tak budeš.
Už sa nebojím, neodháňam ťa, nehľadám na tebe chyby, nehoovrím si, že nie si pre mňa, nepresviedčam sa, že ma rozčuľuješ a že to, že sme rovnakí proste nemôže fungovať. Len mi občas zase povedz, že mám veľmi krásne oči a že som zlatinko, dovoľ mi volať ti ráno namiesto budíka a potom, potom, ke´d sa prestanem triasť, keď ta vidím, dovoľ mi ľúbiť ťa povolene a hovoriť ti to naozaj, nie v blogoch.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár