Sedím na tráve pred internátom a hladí ma slnko,dotýka sa. V utorok som spravila skúšku a hoci som sa učila tri mesiace a odpovedala na každú jednu otázku srpávne, skúšajúci mi dal C. Nemyslite si, že som nejaký A študent.,zbieram úrodu rôznej kvality, no tentokrát to oveľa, oveľa viac bolí. Povedala som, že nech to dopadne akokoľvek, budem sa snažiť prísť na to, čo tým Boh myslel, prečo tí, ktorí na to celý rok kašlali, vyšli vysmiati s ačkami a ja po 3! hodinách v slzách a s Céčkom. Nejde o známku, ale prečo...

Moje zdravie neposlúcha, moje vzťahy nefungujú, môj one and only je akosi vzdialený, ale ja šetko prijímam a ťažím z toho.

Jediné, čo mi napadá, je: Je to ako keď sa rodičia 3 rošného zomierajúceho dievčatka pýtajú, prečo práve ona. A neexistuje odpoved iná ako - Ja neviem-. Že rozhodnutia toho, žo vedie naše životy, nie súv našich rukách. Že sme primalí na to, aby sme mhli riadiť sami seba. Ja neviem, no sm presvedčená o tom, že je spravodlivý a že niekde, na tomto či inom svete, v tomto či inom živote, nám naše bolesti a rany vylieči. Som presvedčená o tom, že je láska a netrpíme preto, že by ho to tešilo.

&len teraz neviem, prečo sa rozhoduje takto.

Možno sok prislabá a možno len neviem prijať to, čo dostávam.

Preto sú tieto dni boľavé a ja to neviem obrátiť na radosť.

Prednedávnom, keď som prošla domov, vošla moja mama do mojej izby, rozplakala sa chúliac sa mi v náručí, že svoj život nezvláda. A ja som len bola pri nej a hladkala ju, lebo v Plamienku nás naučili, že menej je viac a mlčať je zlato, tak som len bola ticho a bola s ňou.  Bolí to, keď najúžasnejšie stvoenie vášho života, vždy silné, žena ktorá sa nad prekážkami smeje, plače, lebo jej nie je dopriate byť šťastná. 

Žijem život s bolesťou a neistotou, čo moje telo zajtra vyvedie. A vtedy, keď to najmenej čakám, hodí ma do niečoho nového. 




     A ja milujem svoj život

    Vôňu pokosenej trávy, na ktorú som alergická

    Chuť kávy, z ktorej mi búši srdce akozvon

    Spánok poobede, z ktorého sa budím, lebo moje pľúca nevedia udýchať pár minút, počas ktorých im nepomáham

    Svojich kamarátov, od ktorých nechcem, aby ma objímali

    Svoju školu, ktorá ma často potrápi

    Martina, ktorému to asi nikdy v skutočnosti nepoviem

    

Len teraz, Pane Bože, nemám ani poňatia. čo mi chceš povedať




    






 Blog
Komentuj
 fotka
nedalimimeno  19. 5. 2016 19:51
" ...sme primalí na to, aby sme mohli riadiť sami seba. "
Krásná veta. Ďakujem ti, vďaka tejto vete(A článku, ak ho tak môžem nazvať) som pochopila pár vecí, ktoré sa stali v blízkej minulosti a pár rozhodnutí, ktoré som nevedela doteraz pochopiť.
Usmej sa bude lepšie.
Prajem ti veľa úspechov a hlavne veľa zdravia
 fotka
riaaa  20. 5. 2016 14:49
áh, ty si tak výnimočná bytosť a dopriala by som ti všetko šťastie sveta ! Ani neviem, aké prospešné sú tvoje blogy a statusy !
si úžasná !
Napíš svoj komentár