Bude to rok, čo som nebola v rozprávke
rok čo
už je všetko nadmieru skutočné a vzdialené.
Ľudia sú vraj nahraditeľní a je to obrovská hlúposť. Možno tí, na ktorých si už ledva pamätajú naše oči, uši, tí , ktorých vôňu necítimi i v rannej káve, lenže tí boli nahraditeľní už vtedy, keď tu boli.
Mám priehradku,ktorej sa dotýkam len vtedy, ked som natoľko v pohode, aby ma kvapky toho, k čomu sa vraciam , nezaliali. Nie som v kruhu, sama som kruh, v ktorom sa točím. Lebo tu som ostala už len sama. A zdieľané je len mojím a ja to chcem rozdať, chcem sa podeliť, mne vždy ostane,...Zober si, nech to nebolí.
Lietadlo vonia niečim novým , prináša , vezie, straší a teší, o chvíľu to už bude rok.
Myslím, že už sa nikdy nedotknem ani tých šiat, ani fľaštičky od parfumu..
je vlastne možné, že to , čo sa deje teraz je absolútne zbytočné, leo ona sa asi minulosť naozaj neopakuje. Žiadne mentolové cukríky, vôňa, košeľa, more, kamienky, svetlo, rozhovory, dlane, úzkosti, blízkosti, cnosti, bozky, milovania, fyzično, duševno, omámenie..ach!
už to nepríde
Neviem, kde si, drahý rozum, ale nastúp už, nech mám pocit, že toto je len na chvíľu.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár