O Filipovi a živote, čo vzal

Išla som práve z hotelového fitka,ktoré vlastní jeden môj známy, keď som sa stretla s Filipom. Mojou platonickou láskou z ôsmej triedy. Keď ma uvidel , hrubo vyslovil moje meno a keď som sa otočila, snažila som sa len akokoľvek skryť svoje rozpaky z toho, ako dnes vyzerá. Býval to vždyupravený cukrík v ružovom tričku, ktorý sa milo usmieval, málo hovoril a dievčatá ho milovali. Ženy ho milujú aj dnes, tým som si istá. To bola však jediná vec, ktorá sa nezmenila. Bol vysoký, vypracovaný, jeho milý úsmev sa zmenil na dychberúci , na rukách mal hodinky, o ktorých sa ženám sníva. kEĎ SOM K NEMU KRáčALA, HANBILa som sa za to ako vyzerám, chcela som ho však vidieť. Vždy to je tak, že sa s bývalými detskými láskami stretávame a zopár minút sa usmievame na príhodách z bunkrov, stanovačiek, zo školských výletov, na prvej puse...
Bola som zvyknutá ľudí objať, keď mi boli akýmsi spôsobom blízky, no on povedal len čau a dalej na mňa pozeral. Vždy , keď som nervózna, som nepríjemnejšia ako bežne , jemu to však zjavne vyhovovalo. Zopárkrát sa zasmial na tom, ako vyzerám a potom povedal, že sa ešte stretneme a odišiel. Otočila som sa a videla ho, ako nastupuje do svojho auta a bolo mi jasné, že zo sedačiek denne čistí rúž inej značky.
Tento hotel bol snád najzahrabanejší zo zahrabaných, čakala som na kamarátku asi pol hodinu, kým sa tam dostala. Možno prve preto sem chodievajú všetky tváre z telky, lebo ich tu ni nenájde. Počas čakania mi pípla správa. Bol to Filip, ktorý si 10 minút po našom stretnutí po rokoch zohnal moje číslo. Usmiala som sa a odpísala, že áno, zajtra mám voľno celý deň.
Lenže keď prišlo zajtra, čakala som slušných párhodín na telefóne a nič, potom som sa obliekla, namaľovala a nič, potom som si spravila kávu a o pol 11 večer mi zavolal, že o chvíľu príde po mňa.
Bola som nervózna, hoci som ho poznala dlhé roky, vyzeral inak, správal sa inak a zjavne i inak žil. Išli sme tam, kde sme sa deň predtým stretli. Bola som tvrdá, nevideli sme sa už dlhú dobu a on bol prekvapený, že nie som to tiché a milé dievča ako kedysi. Krútil hlavou a nespoznával ma.
Vysvetlila som mu, že plytvať cukrom nie je zdravé a on sa občas sexy usmial a občas nehovoril nič, občas telefonoval a vychádzal von,keď som mala prázdny pohár, pýtal sa, či chcem další.
- chceš ma
- stále si vtipný
- Vidím to, chceš ma , len to nepovieš, lebo to sa nerobí
Mal pravdu, pozerajúc na pekne opáleného chlapa, ktorý bol sexi ešte aj keď telefonoval, chlapa, ktorý ma zdanlivo ignoroval, pritom vždy strážil môj pohár, moje pohodlie, na chlapa, ktorý voňal ako orgazmus, chcela som ho.
Prišla som domov o tretej ráno a chcela som, aby mi napísal ako každý ...že mu bolo skvelo, že som krásna a chce ma znovu vidieť. A ja, z rozmaru a z nudy by som napísala : keď budem mať čas.
Ale on to nespravil , nepsravil to ani na druhý deň a nespravil to ani o týždeň, len mi o dva týždne zavolal, nech sa pripravím,že príde po mňa o hodinu. Z hodiny boli tri hodiny, no ja som sa nehnevala. Chcela som toho chlaa ako nikoho iného, chcela som mu ukázať, že nie som to dievčatko, čo kedysi poznal, chcela som, aby ma chcel, aby zo mňa nevedel spustiť oči ako všetci ostatní, aby som to mala pevne v rukách...tak ako mal on v rukách moje prsia, moje boky, celú mňa o pár hodín neskôr v hotelovej izbe. Žiadne pomaly, postupne, hanblivo, ale rýchlo bez citu, no s vášňou a túžbou, silou, s nedočkavosťou, mala som sex, v ktorom sú bozky zbytočné. bez opýtania, bez dovolenia si ma vzal, patrila som mu ako malé dievčatko, ako to dievčatko, ktoré poznal kedysi a bol si tým istý, bolo mu to jasné.
- Vedel som to. že ma chceš.
Nepovedala som nič, no mal pravdu. Zaľúbila som sa do jeho studených dotykov a pichľavých slov a ešte väčšmi som milovala niektoréjeho slabé chvíľky, keď hovoril, že miusím vedieť, ako to všetko myslí o pár týždňov aj to, že hovoril, že je môj chlap, že keď sa ma iný dotkne, zabije ho.
Rešpektovala som ho, bla som sa jeho zlého pohľadu, a preto som nerobila veci, ktoré by ho hnevali. Nikdy som nevedela, kedy príde a tak som si nemohla robiť plány, no keď sa ozval, že o chvíľu príde, usmiala som sa a so vzrušením si dala parfum na miesto, ktoré miloval, miesto, ktoré mi najviac bozkával.
Videla som s ním snáď stovky hotelov, tichých, vzdialených, zahraničných, luxusných, nebezpečných miest, krajín. Stále sme cestovali , stále som si mala ísť niečo kúpiť, keď on telefonoval či sa s niekym stretával a pre mňa to bol môj záhadný vplyvný a zaneprázdnený muž, ktorý prívlastok môj nechcel a nikdy nesmel počuť.
Vždy mi pripomínal, aby som tým svojim trápnym kamartkam o ňom nerozprávala, že nepotrebuje, aby sa histerky rozplývali a ja som milovala, ako veľmi nad vecou bol, ako si( to som si myslela užíval život, ktorý bol obmkedzený na pár vecí a jednou z nich som bola ja.
Mal vlastný byt, ja som bývala u mamy, nikdy sme však neboli u neho alebo u nás, spali sme vždy inom hoteli a izbu, ktorá nám bola najsympatickejšia, sme volali domov.
Vyhovoval mi život s ním. ( Hoci snád ani nikdy nezačal) Cez deň sme mali svoje aktivity, svoje životy a v noci seba. Aspoň som si to myslela, kým jeho auto, ktoré som si vzala len na chvíľu, niekto nesledoval. Filip vtedy spal a ja som šla s kamarátkou na kávu.
Keď som otvorila dvere hotelovej izby, cel ustráchaná mu hovorial, že ma niekto sledoval, zareagoval tak, že už vtedy sa mi mala rozsvietiť kontrolka
- Doriti, oľkokrát som ti hovoril, aby si d toho auta nesadala, koľkokrát sa ťa mám pýtať, aké ti mám kúpiť auto, aby si, kurva, nemala chuť sadať do môjho. Si asi fakt jebnutá.
Potom vzal telefón a odišiel dalej, aby som ho nepočula. Rozplakala som sa a odišla do sprchy. Prišiel za mnou, smial sa a povýšenecky sa pýtal, prečo sa hnevm, či som krava ako tie moje kamarátky . Nikdy som neplakala pre chlapa, nikdy som neplakala pred Filipom, bolo mi jedno, s kým sa streával, tak, ako jemu bolo jedno, s kým trávim čas ja, nedávali sme si žiadne pravidlá, boli sme spolu, lebo nám bolo fajn a nemienili sme to meniť, ale plakala som vždy, keď som sa bála. Rozprával na mňa a ja som nehovorila nič, iba som sa upokojovala, že to auto ma určite nesledovalo. Slzy sa miešali s mydlom, ktoré som na sebe mala, Filip sa vyzliekol a vošiel za mnou do sprchy
-Si malá, maličká a vôbec nevieš
- Neviem čo?
neodpovedal
- Neviem čo, Filip?
Neodpovedal a ja som nenaliehala, umlčal ma bozkami, dotykmi, silou, tentokrát však oveľa väčšou silou ako inokedy a môj plač skončil hlasným stonom. Filip vedel, čo milujem. Fyzicky.
Nestihol zaregistrovať, kedy som ho začala milovať, že už som nebola tá , ktorá vzťahy nerieši, tá, ktorá s amu páčila. znežnela som. Znežnela som pri každom pohľade na jeho nedbalý úsmev, milovala som pozerať na to, ako vstááva z postele a ide fajčiť , čoraz viac som pozorovala, ako odchádzal vybavovať svoj biznis a hoci ma to čoraz viac zaujímalo, nikdy som sa nepýtala, cítila som, že to nesmiem.
Jedného dňa mi zavolala mama a mala v hlase strach a hnev a rozzúrenie.
- Boli tu policajti a pýtali sa, či poznám Filipa. A povedala som, že áno a že ste sa asi išli najesť do toho Martinovho hotela, vieš, tam, kde je fitko.
Keď som to povedala Filipovi, stalo sa z neho rozzúrené zviera. Vzal do ruky telefón, objednal mi ešte pohár vína , hodil na stól peniaze a potom asi tri hodiny telefonoval, fajčiť a prechádzal sa , potom prišlo po neho auto, ja som odišla do izby a on sa vrátil o pol šiestej ráno, položil na stôl letenky a oznámil mi, že odchádzame na dovolenku.
Bála som sa ho . Bála, hoci mne nikdy neublížil, bola som si istá tým, že je v ňom zlo. Milovala som ho. Milovala som, ako si ma bral, ako mi dával najavo, že mu patrím, stratila som pre neho hlavu, do práce chodila len preto, aby som na ňom nemusela byť závislá, aby som pomáhala mame, on mi však dval oveľa viac.
Mama ho nenávidela, no nepoznala Filipa, ktorý mi po nociach šepkal do ucha, že som sexy ženská, že takej, ako som ja niet, že už ho nebavia všetky tie ženy, čo stretáva vonku, že je môj. že je môj to, že je MôJ A JA JEHO opakoval intenzívnejšie vždy vtedy, keď sa stalo niečo, čo v ňom vzbudilo hnev, strach, zalarmovalo jeho sily.
A tak som odišla do zahraničia s chlapom,ktorému by som sa rozdala len pre tých pár minút nehy každý týždeň.
Dovolenka nebola bežným relaxačným týždňom. Keď sme prišli, musela som si vypnúť mobil, vraj, aby nás nikto nerušil . prenajali sme si byt, prvé dni sme len chodili po nákupoch a ja som si denne nosila v taškách desiatky nových šiat, topánok, všetkého, čo mi videl na očiach, lebo ma vraj miloval vidieť šťastnú.( Miloval vidieť, že som na ňom závislá, že m všetko vo svojich rukách). Z týždňa boli dva a potom mesiac a potom dva. Nekontaktovala som sa s mamou, o prácu som celkom určite prišla, žiadne peniaze neboli moje a zarobené, keď Filip, ako on vravel, pracoval, míňala som tie jeho. Bol však celé týždne čas viac môj ako hockedy predtým. Milovali sme sa na pláži, na výletoch, na ktoré sme chodili,bral si ma v posteli, v kuchyni. Bral si odo mňa energiu a ja som mu ju dávala. bola som jeho telom, dušou, môj život bol jeho a jeho život mi bol cudzí, vzdialený , zahmlený a nejasný. Po mesiaci však viac telefonoval a čorazu menej MA BOZKVAL, NA VýLETY SOM CHODIla sama , znova sme odchádzali do nového bytu a potom do iného mesta a do inej krajiny.
Už som vedela, že to nie je bezpečný chlap, moje kroky po meste nikdy neboli len mojimi, cítila som za sebou vždy niekoho, keď som bola v aute, keď som odomykala byt, keď som ležala na pláži a ked mi zazvonil telefón, že nemôžem teraz prísť domov, že mám len zjsť do tej a tej uličky a tam ma bude čakať auto, len nemm hovoriť, kde a s kým bývam, že sanemám otáčať, až vtedy mi zablikala kontrolka. A vtedy, keď Filip v noci, mysliac si, že spím, schovával zbraň do svojej zásuvky, mala som už napoly zbalený kufor .
Po nociach, keď on pracoval, ja som vybavovala letenky a veci potrebné na odlet. Po každom rozhovore s každým z okolia, kto musel môj odchod kryť, som vliezla do sprchy a plakala som.
Keď mi naposledy volal na moje zahraničné číslo, povedala som, že sedím v bare pri pláži, že je všetko v poriadku a že som si kúpila nové prádlo a teším sa, keď mu honukážem a on ma pomiluje. Miloval to. Vtedy som však už stála urevaná na letisku.
A o chvíľu už sedela v lietadle a čakala na odlet, ktorý mohol znamenať hocčo. Bála som sa o seba, no najviac som sa bála o neho. Milovala som ho.
Milovala som, ako sa usmieval, len keď bola tma a on si myslel, že ho nevididím. Milovala som mu patriť,milovala som, ako mu hovoril, že som sexy a dával mi to najavo, ako ma pevne držal za ruku, ako drsne ma bozkával a ako nežne mi potom bozkával prsia. milovala som jazdu s ním v aute, milovala som, keď mi dával do hotela nosiť kvety, milovala som, že vedel, čo rada jem a vždy mi to doprial, milovala som, že som bola jeho, celá a jeho príliš.
Teraz som už tri mesiace opäť na Slovensku a neviem o ňom nič. S mamou sme sa presťahovali a za peniaze, ktorých mi dal viac ako dosť, sme si kúpili nový byt . O starú prácu som prišla, mm však novú. Večer, keď prídem domov, pijeme s mamou víno a rozprávame sa o všetkom, len nie o uplynulom roku, lebo vtedy mi zvlhnú oči a roztrasiem sa. Roztrasiem sa aj vždy vtedy, keď idem s kamarátkami von a ešte stále mám pocit, že nejdem sama. Bojím sa o seba...Ešte stále sa viac bojím o neho. Milujem toho chlapa, ktorý ma vlastnil tak, že mi zo mňa nič nenechal. Milujem Filipa.

 Blog

37 0 0 0 0

Komentuj

13 komentov k blogu