Je to pol roka, čo som zmizla bez slova, len aby som sa bránila, len aby som zachránila svoj život. Bez neho. Občas, keď kráčam ulicami, keď pijem víno, ktorým ma rozmaznával, keď počujem hrubý hlas, vlastne skoro vždy, predstavujem si, že sa zrazu predo mnou objaví, že bude živý a zdravý a opäť budem jeho ženskou, chcem sa ho dotknúť, chcem mať od jeho necitlivosti v posteli zase modriny, ak to je podmienka, s ktorou sa mi dá, s ktorou mi ho svet dá. Nech len povie, že sa mi nič nestane, že budeme obaja v poriadku, že už nebudem mať pocit hlavne nenápadne blízko svojmu telu, že pôjdeme na výlet do Toskánska a potom zase do Londýna, že si zo mňa zase vystrelí a pošle mi do izby striptérku, nech len príde, nemusí sa ospravedlňovať, nech žije ...
Hovorila som pár dní dozadu
Dnes som stretla Matúša, jeho kamarta, ktorý po mňa posielal taík, keď Filip práve nemohol, kamaráta, ktorý so mnou chodil na obed, keď Filip pracoval, kamaráta, s ktorého frajerkou bol Filip, keď on nemohol, Matúša, ktorého frajerka trávila čas s Filipom, keĎ on pracoval. Riešili spolu svoju prácu a tak sme my dve chodievali na nákupy spolu, na obed spolu.
- Vieš, my spolu nehodíme, ani spolu nebývame. Nevolá ma miláčik, nie som zlatíčko, proste nám je fajn, preto sme spolu...hovorila mi, keď sme sa rozprávali, naše životy sa stali takmer identickými.len nikdy nemala modriny a vždy dostala oidpoveĎ NA OTáZKU, kde je, nikdy však nepočula ľúbim ťa..tak ako ja
Matúš ma pozdravil a ja som zrazu nevedela rozprávať, nevedela dýchať, nevedela stáť , napriek a možno práve pre nevídanú mäkkosť v Matúšových očiach
- Je v poriadku, Soňa, Filip je v poriadku
- A keď som sa nadýchla na dalšiu otázku, pokýval hlavou a ukázal na svoje auto
Sadla som poslušne ako malé dievčatko, sadla som, akoby mi nehrozilo to, od čoho som utekala, sadla som si, lebo som chcela vedieť všetko, vidieť jeho fotku, mať jeho číslo.
No keď som sa otočila na Matúša, videla som človeka, ktorého som nikdy predtým nestretla, začal rozprávať sám.
- Vieš, Simonka odo mňa odišla. Našla si nejakého právnika, bývajú v dvojizbovom byte, chodila spolu nakupovať potraviny, vieš, ona vedie normálny život
- Ten, ktorý nie je pre vás.(myslela som Filipa a Matúša)....nereagoval
- Pamätám si, keď sme sa stretli a ona plakala, lebo chodila s kokotom, s ktorým jej nebolo dobre.Rád som ju počúval a potom som ju rád prvýkrát pomiloval. Vedel som všetko, čo si jej hoorila, to, ako sa jej darí v škole. Bol som pyšný na každé jedno Ačko, na novú prácu, na pomalénkroky
- Ale nikdy si jej to nedal najavo
- Nedal? Ako to?
- Nikdy mi nerozprávala nič veľké, čo by si pre ňu spravil
- Soňa, nerobil som veľké veci, chýba mi, že už jej večer nezavolám a ona nevyjde v teplákoch von a nedá mi pusu a potom ju nečakám, kým sa oblieka. Chýba mi tá krásna žena, z ktorej som bol hotový vždy, keď sme niekam šli a ona mala oblečení šaty a žiadna by sa jje nevyrovnala. Mal som sexy ženskú, ktorá ma učila ko malé decko a ja som si ju za to vážil
- Ale....pozerám sa na neho. Nikdy v živote som nevidela toľko lásky, toľko úprimnosti vo Filipových očiach. Vždy som si prposte myslela, že títo hajzli sú proste takí a keˇf ich chceme milovať, musíme sa s týmzmieriť. Že sú to frajeri, čo nevyznávajú city, hulváti, čo ženu v teplákoch nechú vidieť. Simona mi nikdy nerozprávala o týchto veciach, pretože pre ňu to bolo normálne. Ja som to nemala. Nikdy som nevidela intímnejšiu emociu vo Filipových očiach, hoci mi vždy, keď si ma bral a do krvi ma kúsal, hooril, že ma miluje a trhal mi pri tom šaty.
- Soňa, vážim si tú ženu. Miloval som ju a ak sa teraz rozhodla žiť životom s istotami, rešpektujem to, chcem, aby bola šťastná,len mi kurva chýba. Skurvene moc mi chýba .
Zobrala som svoju vizitku, z posledných síl vtisla slzy späť, dala mu ju a vybehla z auta. Chela som zvracať, viac ako vtedy, keď som utekala od Filipa, od nebezpečenstva, od lásky, viac ako v noci, keď Ma prepadával strach, že s amu niečo stalo. Chcela som zvracať, lebo až teraz s ami vyjasnilo pred očami. Žila som v sebaklame, že Filip ma len chráni, že....
Všetko bola lož. Matúš lietal vo všetkom s ním, Simona vo všetkom so mnou a on ju predsa miloval. Miloval v teplákoch, miloval a dával jej to najavo.
Milujem Filipa a Filipovi som bola hračkou.
Keď som prišla domov, dala som si studenú sprchu, obliekla si čipkovanú bielizeň, ktorú miloval, otvorila si fľašu vína, fajčila jednu od druhej. Zaspala som opitá na balkóne bytu, v ktorom som stále bývala s mamou . Ráno som sa rozhodla oznámiť jej, že sa odsťahujem.
Mama príliš citlivo a emotívne prežívala moje bolesti, príliš ju to bolelo, príliš mi chcela pomôcť a ja som zrazu po predchádzajúcom dni chcela byť silná, samostatná, odhodlaná, nová.
- Nemôžeš proste odísť , ked vieš, že ti stále niečo hrozí. Nebude ťa mať kto chrániť, nebude ťa mať kto počúvať a vôbec..prečo?
Keď však videla zúfalý pohľad v mojej tvári a neschopnosť akéhokoľvek vysvetľovania, zapla internet a spolu sme hľadali nový byt pre mňa. Bolo to dosť jednoduché. Vybrala som si rýchlo, pobalila svoje veci a o dva týždne sedela na krabiciach nevybalených vecí. Bola som tam sama, slobodná, ale odhodlaná.
- Krásne ráno krásnej žene!
Zapípala mi smska na druhý deň ráno. Číslo som nemala uložené, ale milé šteklenie v žalúdku ma prinútilo opýtať sa, kto mi píše.
- Niekto, komu sa páčiš.
- S podivínmi sa nebavím
- Poď za mnou a presvedč sa o tom
- Nestretávam sa s cudzími
- Ale ja chcem cítiť vôňu tvojich vlasov
- Neprekračujte hranice, lebo to budem riešiť
- Vyrieš to o hodinu v Diovi
- Niekto vie skloňovať meno Zeus
- Vygooglil som
- Budem tam
Bolo to nebezpečné a absurdné, bolo to smiešne, detské a tínedžerské, ale ja som šla. Po tom všetkom som vlastne nemala čo stratiť a Zeus bolo miesto, kde sme nemali šancu byť sami. Ak bude škaredý, vypijem kávu a odídem. Ak bude úchylný, zdvihnem sa a odídem. Obliekla som si blúzku, džínsy , pohodlné topánky, len na pery som si dala červený rúž, nech sa aj zblázni, keĎ to bude nejaký slintoš.
KeĎ som prišla, barman ku mne prišiel a povedal mi, že ten pán pri stole v rohu otočený chrbtom na mňa čaká. Vtedy tam však nikto iný nebol a barman sa stratil kdesi vzadu hned, ako mi odovzdal odkaz. Vlastne som sa začala triasť, nevedno prečo, bála som sa a bola som vzrušená, bolo to celé ako z filmu a bolo to vlastne milo romantické a záhadné a ja som sa chvíľu cítila filmovo. Kráčala som pomaly a keď som bola celkom blízko, ten muž sa otočil.
Ten muž mal výrazné lícne kosti a dokonale prepracovaný oblek. Pred sebou fľašu Jacka a v tvári strach a ten muž bol Filip.
Mala som sa rozbehnúť, utekať a neotáčať sa. Namiesto toho som sa zviezla na stoličku, vybrala cigarety slzy nechala tiecť až tak, že som po chvíli nič nevidela. Mala som odísť. Lenže predo mnou sedel muž, ktorému zrazu na tvári nebolo vidno nič iné len ten pohľad, ktorý mal, keď ma šteklil, keď nevedel, že na neho pozerám a usmieval sa. A ja som nič viac nepotrebovala.
- Bojím sa ťa
- Miluješ ma
- Neublíž mi
- Daj si Jacka
Hnevala som sa, milovala som ho, plakala som, chcela som kričať, dotýkať sa ho, chcela som sa s ním milovať, tak tvrdo ako vždy. Nemal cit, len v zadnej komôrke svojej mramorovej tváre mal emóciu, ktorá však vačšinou blúdila v priestore, ktorý nebol ľudom prístupný.
- nedovolím ti už odísť
- Môžem robiť čo chcem
- Stále ma chceš
- Nerob to
- Ja ťa chcem ako nikoho na svete, Malá
Netrvalo to ani hodinu a bola som spať vo všetkom, čo mi takmer zničilo život. V bludnom kruhu, ktorý sa volal Filip a znamenal problém,y skrývanie sa, slzy a LÁSKU.
- Filip, buď môj, povedala som potom, ako som zničená jeho tvrdými dotykmi ležala vedľa neho v posteli
- Ha- ha
- No tak, prečo, prečo si sa mi vrátil do života? Aby si ma vykefoval? Nemôžeš si nájsť nejakú inú? Nemôžeš ma proste nechať existovať? Prečo to robíš, keď vieš, že ťa milujem, prečo ma potrebuješ týrať svojou prítomnosťou? Prečo sa zo mňa, kurva, stále smeješ, Filip?
- Lebo vôbec nič nevieš, dievča.
- To si hovoril stále
- Stále to platí
Milujem Filipa.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
zajkousko
5. 9.sept. 2013 15:53
láska je najväčší dar od Boha
4
Napíš svoj komentár