Ludia mi vtedy hovorili, ze o vseetko prichadzam. A ja som im hovorila, ze prichadzam o bolest.
Prislo mi vtedy v poriadku, ze ludia odchadzaju
Prislo mi v poriadku odchadzat ludom zo zivotov.
Odchadzat po spolocnej noci bez otazky, kedy sa zase uvidime.
Nebola som stastna, ale nebola som smutna
Prichadza klise....NIECO SA ZMENILO
a zmenil to jeden vysoky, ciernovlasy chlap s modrymi ocami uz v prvej chvili,ked som ho videla. Nebala som sa svojich pocitov, nebala som sa jeho pocitov.nemyslela som na to, ze raz odide. Nemyslela som na to, ze by vobec niekedy mohol odist, kazdy den bola pritomnost.nasa spolocna pritomnost. Ak somniekedy myslela na zajtrajsky, potom to bol len obraz dalsieho spolocneho rana.
Ano, to vsetko odislo.
Ale ja nelutujem, ze som zhodila to kovove brnenie.
Mam teraz len pred sebou otazky. Mam ten kov zrazu v sebe, nie na sebe.
Nie, vobec nie je nirmalne, ze mi ludia zo zivota odchadzaju. Precosi ludia chcu ludi vymazavat zo svojich srdc?nakresliado dusi , tiel, hlav, srdc obrazky a odidu amaju pocit, ze ja mam univerzalnu gumu . Na obrazky, na pocity, na nich.
Ostane raz niekto?
Denník
Komentuj
7 komentov k blogu
1
desgaire
10. 2.febuára 2014 20:49
hej, raz ostane
3
Neostane. Každý z nás napokon ostane sám a bude musieť bojovať sám za seba..
5
filip? ale nvm, no, pripada mi to ze sa stazujes na nieco, co si sama robila:?:
7
"We're born alone, we live alone, we die alone. Only through our love and friendship can we create the illusion for the moment that we're not alone" (Orson Welles)
ale bez ilúzií sa žiť nedá
ale bez ilúzií sa žiť nedá
Napíš svoj komentár