Vtedy, keď

Som mala 13 a zomrel najľúbeznejší človek môjho života, obliekla som si zelené nohavice, modré tričko, vzala ružovú kabelku a šla nakupovať do mesta. Nie nevedela, nechcela som vtedy pochopiť, čo je smrť. že dalších 13000 rán bude bez nej. Že ten smiech, ktorý mala nenahradí nič len to, že raz sa budem smiať rovnako. Bola veselá, krásna, silná a mala rakovinu prsníka, ktorá mi ju vzala. A vtedy by mi ani najmúdrejší človek na svete nevysvetlil, že Boh má plány, ktoré súúžasnejšie ako tie naše, obyčajné ľudské.




Som mala 13 rokov a mala som anorexiu. Necítila lásku, lebo som vtedy nebola stredom vesmíru ničieho života, ani ako dieťa nie. Nejedla a milovala, ako veľmi som ja sama dokázala byť spokojná so sebou.




Som bola dieťa a môj otec od nás odišiel. Neviem, čo bolelo viac, ale znásobilo sa to stonásobne, ked všetky tie bolesi spadli na moje plecia. Nie nechápala, ale nechcela som pochopiť, nechcela som vedieť, nechcela som prijať, že bolesť nie je na chvíľu.

Som trochu vyrástla a začala sa páčiť mužom, chcela som byť milovaná. A oni odo mňa odišli, lebo som ich dohnala? Lebo som nevedela milovať? Lebo život je taký?Lebo všetko dohromady robí slušnú kôpku ženy, ktorá  lásku nevie  prijať. Tak som spávala s chlapmi a ničila šťastie ostatných a zobudila sa v mnohch posteliach, ktoré som už potom nevidela. Bolo jednoduchšie vedieť, že ak nemilujete, všetky odchody sú jednoduchšie, ba úplne ľahké. A ja som bola na seba hrdá, že viem nemilovať a nebyť opustená, že viem dolávať láske a nepustiť ju do svojho života, aby mi potom nemohla ublížiť.




Som mala 19 a dovolila si milovať. A vzápatí po dvoch rokoch opäť trpieť pre lásku.




Táňa, to, že ťa opustili, neznamená, že nie si hodná lásky. To, že konce bolia, neznamená, že nemá význam začínať. To, že si doteraz nedokázala prijať svoje telo, neznamená, že sa to nikdynepodarí. To, že si si nevážila samu seba je len fakt, ktorý hádžeš za hlavu a nie, nikdy nikomu nemusíš dovoliť dotýkať sa ťa vtedy, ked to ty nechceš.

Píšem ám to preto, lebo teraz je tenčas, ked som ochotná a schopná prjať, že toto všetko je môj život, je to mojou súčasťou a priviedlo ma to do stavu, kedy som odhodlaná milovať svoje telo, nechať sa milovať a milovať bez steachu, že to raz skončí.


Prosím, prečítajte si tento blog a zapamätajte si, že láska nie je nikoho vlastníctvom a nikoho privilégiom. Láska je tvoj život, láska si ty, láska, je to, čo dávaš a prichádza to k tebe späť. A máš na ňu právo presne také isté, ako každý jeden človek, ktorého stretnete na ulici. A ak raz budete mať náhodou pocit, že nie, prosím, neverte mu.

 Blog

25 0 0 0 6

Komentuj

6 komentov k blogu