Som nahnevaná. Ako vždy , proste som samonasierač, vadí mi celý svet, nenávidím stres, nenávidím, keď nemôžem poobede pol hodinu spať, fajčím už stú cigaretu a čakám na chlapa s vedomím, že to zase raz bude další fail do zbierky, ktorý ma presvedčí, že spôsob doterajšieho života je naj výber. Volá mi a ja poviem, že čakám a že mešká. Volá mi a ja poviem, že sa odtiaľto nepohnem.
A vtedy je oproti mne, vysoký čiernovlasý chlap s ružou v ruke, ktorý sa rozhodol rozprávať so mnou ako ja s ním a ja ho po pol hodine prosím, aby už bol dobrý, že aj ja budem.
- Viem, spravil som ti to schválne
Nepoznal ma, videl ma prvý raz v živote a vedel, kde je moja Tánina pata. A potom len sedel a mal nežné a tak neskutočne šťastné oči. Hltal každé moje slovo a ja som každé jeho pevne a nezmazateľne ukladala do priečinku, na ktorý už v mojom tele, v mojom ja padal prach.
Odviezol ma domov a ja som mu vnútila pusu. Spontánne, lebo som nechcela, aby odo mňa utiekol ako každý ostatný. A on sa usmial a potom sa usmieval vždy, keď ma opať videl.
Po dlhej dobe som sa bála človeka dotýkať, aby nezutekal skôr, ako som si zapamatala jeho vôňu. A on sa pomaly blížil a zavrtaval do môjho života a ja som si ani na chvíľu nemyslela, že to je nesprávne.
- Si princezná. Moja princezná.
- Dojímaš ma
- Si princezná, musíš to vedieť
A ja som si na čelo napísala, že som jeho princezná a odvtedy to hrdo nosila v očiach a užívala si ten nádherný pocit, že som niečia, že ku niekomu patrím, že niekto svoj život delí dvomi a každý svoj pocit darúva.
Nenávidela som, keď tu nebol, keď nebol pri mne.
A keď som vedľa neho prvý raz zaspala a zobudila sa, bolo to najkrajšie ráno, ktoré mi mohol svet ešte dať a ja celá som bola taká šťastná, že som sa celkom určite vznášala. V mojom svete a v očiach iných.
- Milujem ťa. Bože..vyšlo toto z mojich úst? pýtal sa , keď mi šepkal do uška

a - miluj ma...keď mu po tvári stekali slzy a prosil, aby som od neho nikdy neodišla

Daroval mi tie najkrajšie slová a skutky, aké môže muž žene darovať a ja budem mať navždy pocit, že ma niekto niekedy dokázal nekonečne milovať.




A potom sme strávili prvú noc v našom byte. A potom ich strávili ešte veľa a potom sa ten krásny opar zmenil na sivú, padajúcu ťažobu, čo mi brala spánok. Karma je piča. A otáča sa vtedy, keď sme k nej usmiatou tvárou otočení, točí sa a vibruje v našich telách, dušiach a srdciach až dovtedy, kým nepadneme unavení na zem, potom už len skáče a plným objemom sa vnára do najmakších miest aké máme. zákerne striehne za rohom a naše radosti násobia všetky jej plány na ich zničenie a keď je celá, plná, obsiahnutá 10násobkom toho, čo chce vrátiť, potom útočí.




Daruj mi ešte jeden taký úsmev, kedy ti očká hrajú najkrajšími farbami sveta a ja budem živá.

 Denník
Komentuj
 fotka
matwejo  24. 12. 2013 22:38
dobre sa mi to citalo, aj ked tie medzery medzi odsekmi v poho mensie by mohli byt
 fotka
tanickina  25. 12. 2013 01:25
@matwejo dakujem.no...vidim.ze mohli
 fotka
barky  25. 12. 2013 11:54
jj aj mne sa to velmi dobre čítalo aj ked blogy na túto tému moc nevyhladávam ale tento blog je v topke medzi tými hnojmi ako diamant
Napíš svoj komentár