Čo sú vianočné sviatky? Obdobie, keď ste v kruhu rodiny, atmosféra je nasiaknutá eufóriou a pobláznenosťou sveta zo snehu a zamŕzajúcej vodnej hladiny. Hovno! Dni, keď máte na čele rozsvietený nápis „OBSLUHA“, pendlujete medzi kuchyňou a obývačkou, infantilne sa usmievate hádam na stú návštevu, všetkým prajete krásne sviatky a pritom to vo Vás vrie ako v kotly. Aspoň Freya to tak cíti.....
Ráno. Zobudenie na škrekľaví hlas budíka nepatrí medzi moje najobľúbenejšie, ale v diári svietili tri červené hviezdy: OZDOBIŤ VEĽKÝ STROMČEK. OZDOBIŤ MALÝ STROMČEK. ODOSLAŤ VIANOČNÉ SMS. Takže najprv, pravidelná hygiena a ranná dávka vzpruhy – KÁVA. Tento krát som si na nohy nasadila červené ponožky a veľmi, veľmi papučkovské papuče. Cítila som sa ráno dosť sviatočne tak som si zobla pár fajných medovníkov a hor sa na stromčeky. Nenapadlo ma, že ma sviatočná nálada prejde okamžite po tom, ako sme vybrali stromček, ten väčší, zo škatule. Chodba sa zmenila na bojové pole a ja som okamžite odhadzovala papuče aj ponožky do kúta. Moja vianočná nálada bola v keli a s Freyou po boku som statočne hájila svoj osobitný spôsob skladania stromčeku. Na privlastneného bračeka som hádzala iskrivé pohľady a túžila som mať kľúče od tanku. Zatiaľ sa na mňa zo zrkadla dívala Freya s povýšeneckým úsmevom a so slovami „Vraz mu“ , som odvrátila zrak od zrkadla. Z jednej strany som počúvala sestru, ako sa zastáva svojho priateľa, z druhej strany na mňa vrčal otec, že nemám byť taká tvrdohlavá a skúsiť to podľa neho a medzitým som sa rozhodla počúvať len osobu vo mne. Freyu. Radila to, čo včera. Lopata, sneh a odhadzovanie. Lenže akosi pozabudla na to, že celý deň pršalo a sneh je v čudu. Tak som sa rozhodla pre radikálnejší ventil stresu. Na dvere izby som vylepila mega nápis: NEVSTUPOVAŤ. REKONŠTRUKCIA, zamkla som dvere, rozložila som skicáre po stole a hor sa do prerábania izby. Ten nábytok ma štval. Veľa hovadín, veľa skríň a málo miesta na obývanie aspoň malého kúta pre relax, kde by ste si v pokoji mohli prečítať Stepného vlka od Hesseho a popritom pochrumkávať škoricové cereálie bez mlieka. Návrh bol po polhodine ako tak vypracovaný, ale potreboval vypilovať. Keďže dvaja moji najlepší priatelia sedeli doma s chrípkou pri skype, zabezpečila som si web kameru. Vďaka bohu za tento vynález. Po ďalšej hodine bol plán hotový a keďže nemáme až tak ťažký nábytok o ďalšiu hodinu bola izba prerobená. Stres vo mne aj naďalej vrel, Freya mala voľnú ruku a prvý nešťastník, ktorý mi prišiel pod ruku v takomto stave bol konečne postavený stromček. Pri „jemnom“ narovnávaní halúzok sa mi „náhodou“ podarilo oddeliť strednú a vrchnú časť od seba a nie a nie ich dať naspäť. Vrelo to vo mne, parilo sa mi z uší a červenela som každou minútou viac a viac. Freya vrieskala vo mne ako zmyslov zbavená a v stave najväčšieho boja so sebou samou ma našiel stáť nad rozpadnutým stromčekom na chodbe môj „braček“. S chápavým úsmevom sa mi ospravedlnil a priznal, že skladanie stromčeku je moja každoročná tradícia. Spolu sme ho poskladali a odniesli na miesto..... Zatiaľ čo Freya sa len bezmocne prizerala zmierovacej ceremónii spoza mreží mojej osobnosti.
Je 21:38. Stromček je ozdobený a v tejto chvíli sa majestátne vystiera k plafónu a hádže naň farebné iskri. Za mnou práve teraz vchádzajú zlodeji do domu, ktorý bezpečne stráži malý Kevin, ktorý je Sám doma. Sestra sa odpratala preč a ja mám voľné pole. Kam som len strčila číslo toho nášho fajného suseda?
PS: Takmer celý deň som na koni bola ja, Zuzka. Prichádza noc, navoňaný sused a je na čase, aby Freya dostala odo mňa predvianočný darček. Koniec koncov, ona bola vždy lepšia milenka ako ja......
Freya
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
husky
23. 12.decembra 2009 22:08
niet co dodat...pozdravuj Freyu
Napíš svoj komentár