Ako v pokoji prežiť sviatky? Dá sa to vôbec? Freyin zaručený spôsob je neprejedať sa, spraviť si poriadnu zásobu škoricového latté a škoricových cereálií, pripraviť si dobré knihy, dobiť mp3-ku a pokúsiť sa eliminovať zvuky zvončeka, keď sa k Vám dobíja jedna zo stých návštev. Zaručený spôsob ako prežiť v zdraví vianočné sviatky. Ona to tak robí už štyri roky, a samozrejme, ja rovnako. Dosť na tom, že sme počas celého roku také mierne choleričky. Obi dve.
Ráno. Vyzriem z okna, oči zalepené, a sledujem poľahučky podajúce kvapky dažďa. Štedrý deň a prší. Vonku je +10 a mne sa nechce veriť, že minulý týždeň sme ani nemohli vystrčiť nos na balkón. A to som si zadovážila taký parádny šál. No nič. Mierne deprimovaná a veľmi nasraná som si nos odlepila od sklenenej výplne okna a hor sa na prípravu večere. Zemiakový majonézový šalát sme spravili s mamou, mojou mierne feministickou priateľkou, včera, takže bude fajne odležaný. Tradičná kapustnica sa postavila na horák presne o 8:00 vojenského času. Tradície treba dodržiavať, aj keď sú niektorí moji drahocenní kolegovia iného názoru. Ryba a rezne sa spravia tesne pred večerou, aby boli ešte teplé, no a šošovica sa už hojne varila skôr, ako som ja vôbec vstala z postele. Takže veľa času, žiadna robota, nudné filmy v televízii, tak som si drepla na periňák, že si prečítam pár riadkov mojej obľúbenej knihy. Práve som bola pri pasáži, kde sa hlavný hrdina, Harry, učí tancovať Foxtrot a Boston, keď ktosi zazvonil. „Sakra!“ S Freyou fučiacou mi na krk som zliezla z periňáka a išla som otvoriť. Za dverami stál „mierne“ podgurážený náš pán známy(meno radšej vynechám), ktorého všetci známi inak neoslovili len Joffrey, hrabě de Peyrac, čomu dozaista môže poďakovať svojej krivkajúcej nohe. Razilo z neho riadne a všetko možné, takže som sa „s mojou úctou“ vyparila odo dverí a nechala som to na tatka. Po polhodine som začula „slušné“ poďakovanie za prianie krásnych sviatkov a s dúškom kávy som sa potešila zvuku zabuchujúcich sa dverí. Ani nie o sekundu na to som začula otca hundrať: „No a Štedrý deň je v čudu. Ten .... zasa vyzeral. Hovädo jedno nadržané,“ no a s týmto prejavom sa odšuchtal do obývačky. Mám ho rada. Veď som celá po ňom. Tiež je to cholerik ako vyšitý, tvrdohlavý sťa mulica, ale pritom ohromne vtipný a sarkasticko-ironický odrazu. Hovorím. Celá on. Ešte aj Freya sa trošku potatila. Po tejto „príjemnej“ návšteve som sa vrátila naspäť ku knižke a pri miske cereálii a škoricového latté som vydržala na periňáku s knihou v ruke sedieť až do večere.
Okolo 16:00 som sa šla osprchovať. Však nech som pre toho deda Klausa čistučká a voňavá, aj keď ma to pravdepodobne neuchráni od uhlia a cibule. Zvala som žiletku, párkrát som si ňou prebehla po podpazuší a zmyla som mydlo vodou. Vyliezla som zo sprchy, už poutieraná som si natierala porezané podpazušie(vidieť, že žiletku tento krát viedla nasraná ruka Freyi) a obliekla som sa viac sviatočne. Čierne nohavice, krásny zelenučký svetrík až pod kríže s výstrihom do tvaru V. Postavila som sa pred zrkadlo a veľmi pracne som si nahodila „omietku“ na ksicht. Mama medzitým pripravila rezne a lososa, takže ja som ich len preložila na sviatočnú misu. Okolo 17:15 sme sa zišli pri stole. Šrngli sme si fernetom, tato dojemne prehovoril a pustili sme sa do šošovice. Nasledovala kapustnica...šalát, rezne a losos (pre sestru rybie prsty, keďže ona ani na štedrý deň do huby nedá ani kúsok lososa). Tato mi fajne zalepil čelo medovým krížikom, ukrojil z jabĺčka a rozdelil oplátku. S bruchom nafúknutým ako teplovzdušný balón sme sa presunuli k stromčeku. Zdá sa, že som poslúchala. Čakalo ma tam zopár svetrov, úžasné knihy a spoločný darček. Vysávač. Takže ďalší darček pre mňa. Aj keď Freya pri vysávaní spokojne pradie, ja to z duše nenávidím. To Ti milý dedo Klaus, veľmi pekne ďakujem!!!
Je 22:30. S plným bruchom sa spať nedá a tak robím každodenný súpis udalostí. O 22:35 sa ozvali husle, signalizujúce sms správu. Sused písal: „Na omšu nechodím, ale čo tak si dať jedno pred polnočné škoricové latté?“ Vyliezla som von. Hodinu aj dvadsať minút (presne) som strávila pod imelom bozkávajúc ten najpríjemnejší vianočný darček, zatiaľ čo nám veselo chladlo latté.
PS: Krásne sviatky prežité pri dobrej knihe, s mp3-kou na ušiach a úspešné vyhýbanie sa návštevám, od ktorých Vám chýba už len pásový opar,
Vám praje
Freya
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
elwinko
25. 12.decembra 2009 18:46
pekne pekne.....takže vysávač....
4
mala si asi také sviatky ako ja, len u mňa bolo tých ceremónií pomenej
Napíš svoj komentár