DIARY oF lADY fREYA IV.

Piatok 25*December

Prvý sviatok vianočný. Po snehu nie je ani pamiatka, nemrzne, no napriek tomu leje ako z krhle, hladiny riek vystupujú čoraz vyššie, dážď bubnuje na okenné parapety čoraz silnejšie a nejaká pološialená veriaca zrazila na zem pápeža. Čo sa všetci zbláznili? V takomto svete Freya nie je vôbec výnimočná. Je všedná. A verte tomu, keď poviem, že ju to riadne, ale riadne serie!

Ráno som sa po fantastickom sne zobudila na svoju obľúbenú skladbu, Scarlett Tide od Allison Krauss. Budíček tento krát príjemný, vystriedalo sestrino kvílenie pred zrkadlom, keď zistila, že jej na ksichte vyrazil nový jebáčik. To je toho. Veď má viac krycieho make up-u, púdrov a krycích tyčiniek ako nejaká Avon lady. Napatlá si to na seba, a aj keď bude vyzerať ako nová vosková figurína z múzea madam Tussaud, všetci budeme spokojný, hlavné je, že konečne bude ticho. Po každodennej rannej hygiene som sa pobrala do kuchyne, že si hneď ráno do seba nalejem asi tak tri šálky kávy, keďže už včera doobeda sa nám ohlásili hneď tri návštevy. Aj keď to boli všetko ľudia, ktorých máme s Freyou radi, povinné niekoľko hodinové sedenie v kresle nie je pre mňa, a predovšetkým pre ňu, to najlepšie. Prvá návšteva sa dopravila okolo 8:45. Zablahoželala som im, vypila som si s nimi kávičku, zajedla pár chlebíčkov a sladkého, potom som sa ospravedlnila, že som už pred pár minútami mala zaniesť darček susedovi a s dáždnikom v ruke som sa prepchala von. U suseda v izbe to krásne voňalo (presne ako on ), odovzdala som mu darček, dostala som za to krásne oceľovo modré sviečky, k tomu krásny, približne 10-minútový bozk a pobrala som sa domov. Vzduch bol asi 10 minút čistý, tak som sa pobrala ku knižke. Čítala som pasáž, ako hlavný hrdina, Harry, hral šach so svojim egom. V tom momente som dostala neskutočnú chuť na šach. Otca som však vyprovokovať nevedela a nikto iný okrem mňa a jeho u nás v rodine šach hrať neviem. Vlastne, predsa len niekto. Freya. Tak som si postavila na chodbe oproti zrkadlu menší stolík a taburetu. Na stôl som položila šachovnicu, vedľa nej šálku kávy a misku cereálií a pozvala som Freyu na partičku šachu. Po troch hodinách bol stav 0 ku 2 a práve sme rozohrali tretiu partiu, ktorú som mala už dopredu vyhratú, keď zazvonil zvonček. Rýchlo som zbierala figúrky, zatiaľ čo sa na mňa Freya víťazoslávne pozerala zo zrkadla, sediaca na taburete, chlipkajúc si popritom z mojej kávy. Celá červená som zaliezla do izby, vyšla som len, aby som zagratulovala, spravila si novú kávu a zasa som zaliezla späť. V televízii práve išla My fair lady. Milujem ten film. Milujem tú hudbu. S chuťou som si to odpozerala a medzičasom som sa s Freyou, tak ako sa len dá, zmierila. Rivalita medzi oboma mojimi časťami nie je práve cesta k harmónii.

Takto som presedela asi tri hodiny. Posledná návšteva sa ospravedlnila, že im prišla iná návšteva a ja som si v pokoji mohla vychutnať Janu Eyrovú. Práve pre toto nemám rada filmy, rozdelené na viac častí. Vždy to totiž vypnú v tom najlepšom. Neviem či to bol ten šach s mojim egom, alebo tie návštevy, alebo tie kávy, či bláznivé počasie, no skrátka poľahky a s kľudným svedomím som si zaliezla do postele a zadriemala som.

Je práve 19:51. Som čerstvo zobudená, aj keď o chvíľu zasa pôjdem do krajiny snov naháňať polonahého Johnnyho Deppa. Dnes som prišla na to, že so schizofréniou sa nikdy nenudíš, pretože kto Ti porozumie lepšie ako tvoje vlastné ja? A ešte jedna múdrosť, o ktorej som sa dočítala. Schizofrénia je začiatok umenia, tvorenia. Preto Vám nielen ja, ale aj Freya, radíme, aby ste vypustili vaše vlčie duše von z klietky a keď už nič nevytvoríte, aspoň získate oporu a poslucháča, schopného udržať aj to najtemnejšie tajomstvo, na celý život.

PS: Ak sa predsa len sklamete vo svojich druhých Ja, upozorňujeme Vás dopredu, že reklamácie neakceptujeme.

Moja úcta

Freya

 Blog

6 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu