Druhý sviatok vianočný. V televízii dávajú každoročné vianočné filmové repete, zákusky vám doslova trčia už aj z uší a na ksichte Vám primrzol silený úsmev. Čo je to za somarinu? Nuž, to sú Vianoce. Aj keď sa oficiálne DNES končia vianočné sviatky, návštevy naopak stále pribúdajú a vy sa ešte 29. Decembra budete podvečer trepať na rodinnú návštevu, aby ste popriali krásne sviatky. Čo ale narobíš. Sme skrátka čudný národ. A zdá sa, že nielen my.
Ráno. Viete, na aký budíček by ste sa radi zobúdzali každé ráno? „ Miláčik, vstávaj. Aby Ti nevychladla kávička a na stole máš pripravené bundáše s kečupom.“ Najpríjemnejšie slová dnešného rána, ktoré však razom vystriedal čas svietiaci na hodinách (7:15) a zistenie, že ten sladučký hlások patrí mojej mame a nie nášmu fešnému susedovi Miškovi. Tak som sa s „miernym“ hundraním, ktoré zaobstarala nevrlo zobudená Freya, zdvihla z postele, aby som začala, síce skoršie ako som plánovala, posledný sviatok vianočný. Nutná hygiena ma vytiahla zo spavého oparu a z krásneho erotického sna, nahodila som obvyklú rutinu (nohavice + tričko) bez akéhokoľvek dlhočizného vyberania, sadla som k stolu, kde ma čakala napoly vypitá drevená káva a jeden bundáš postrašený kečupom hádam zo sto metrovej výšky. Viete si predstaviť čo to spravilo s mojou rannou, ako tak, dobrou náladou? Ale čo z mojou. S Freyinou? Bola tak neznesiteľne protivná, že keby som ju nemala v sebe uväznenú, tak ju vykopnem cez prvé otvorené okno. Mierne neasertívna som si sadla v izbe za počítač, že idem dokončiť povinnú prácu na prijímacie skúšky do BB. Pustila som si obľúbený soundtrack a začala som písať. Po troch hodinách mi až došlo, že to bude katastrofa, tak som to, tak ako to bolo, presunula do koša. Načrtla som si nový koncept a práve keď som sa pekne rozpísala, vletela do izby nafučaná sestra, slzy na krajíčku. S veľkým sebazaprením som si povzdychla a byť ma to vôbec nezaujímalo, otočila som sa k nej a s čo najzvedavejším hlasom som sa jej opýtala, čo sa, dočerta, zasa deje. S urevanými očami sa mi hodila okolo krku a smoklila mi na obľúbené červené tričko( ktorých mám, mimochodom, plnú skriňu, ale obľúbené je obľúbené). Keďže nie som nejako extra založená na citové výlevy, teda čo sa cudzích týka, veľmi „jemne“ som jej naznačila, že by mohla prestať revať a mala by ma čo najskôr pustiť, kým mi to nezačne byť veľmi, ale veľmi nepríjemné. A ona vie, čo sa v tej chvíli stane. Nakoniec z nej vyliezlo, že to ona do Tomáša neustále ryla, a keď sa ho mama zastala, tak s plačom jebla dvermi a hodila sa na krk mne. Ešteže som to bola ja a nenechala som Freyu vyjsť si na prechádzku z väzenia. Tá nemá ani spolovice takú trpezlivosť ako mám ja, Zuzka.
Keď konečne nastalo vytúžené ticho a tí dvaja sa v tej chvíli udobrovali na sedačke v obývačke, naši odišli na návštevu k tete, mohla som konečne písať ďalej. Len ako to s mojou pamäťou chodí, dôležité veci zabudnem, keď si ich okamžite nenapíšem. Samozrejme, že po tejto citovej búrke som mala v hlave úplne vybrakované a tak som sa nasratá pobrala od počítača. Husle oznámili novú sms. Rande v kine pri filme Avatar? S našim sexy susedom Miškom? Prečo nie.....Odpísala som teda kladnú odpoveď.
Je 23:54. Je krátko pred polnocou, sedím na periňáku, napchávam sa škoricovým Cini Minis a zavŕtavam sa hlbšie do knihy Minulosť Ťa dostane. Sestrin kvílivý plač už dávnejšie utíchol, teraz pokojne odfukuje v Tomášovom náručí, rodičia si tiež veselo hajajú a ja tu sedím sama, ako taká knedľa, jedným očkom sledujem reprízu Jany Eyrovej, ktorú som poobede zmeškala, druhým čítam knihu, zatiaľ čo Freya spokojne pochrapkáva, aby sa pripravila na pondelkové rande. Dúfam, že mi to nepokazí tak, ako to vie len ona.
PS: Zaručený spôsob ako zaspať, keď sa Vám vôbec nechce je zhasnúť televíziu, nasadiť si na uši mp3-ku, v ktorej si pustíte pomalé skladby, predtým však do seba hoďte misku škoricových cereálii a spláchnite to šálkou horúceho mlieka s medom. Overený spôsob, ktorý skrotí aj takú beštiu ako je Freya.
Moja úcta
Freya
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
elwinko
27. 12.decembra 2009 15:09
tie škoricové cereálie mi vŕtajú v hlave
2
tie utrzky o sviatkoch mi pripominaju, ako som rad, ze som vypadol z domu
3
o 7:15 by ma v tieto dni asi nikto z postele nedostal... našťastie žiadne návštevy sa nekonajú
4
taký denník je super..
škoricu mám rád aj ja, ale ty ju máš všade
škoricu mám rád aj ja, ale ty ju máš všade
Napíš svoj komentár