ktorej sa sám bojím
paradoxne s tou tvárou
ešte stále
pred zrkaldom stojím
...
plná smútku,žiľu,túžby
niekam vypadnúť
byť len sňou
niečo spontánne robiť
...
vlasy popadané do očí
čo ronia slzy
potoky soli štípu
úžasom otvorené pery
..
toje moja tvár
noc čo noc
som síce narcis
ale to je aj na mňa moc.........
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár