Víkend už dávno skončil, ráno mám vstávať o pol 5tej, aby som stihla ranný expres. Odtiaľ, keďže nechodia električky z hlavnej, pešo na Račko s kufriskom a ntb a pohármi a neviem čím všetkým, ktovie aké bude počasie. Potom kým sa dotrepem domov, najem, môžem sa učiť na labáky.
Bola som doma 3 a pol dňa. A nebola som schopná stihnúť nič. Nič z toho, čo som chcela. Všetko som spravila len polovične, tretinovo, niečo vôbec.
Vypísali prvé termíny skúšky, potom všetky z daného predmetu. Všetko sa mi rúcalo. Ako sa to stihnem naučiť!? Kedy!? Keď ani za víkend nie som schopná urobiť pár vecí na 2dni školy??
Kedy, keď chcem robiť, lebo zjavne si už bez prachov navyše neviem predstaviť svoju existenciu!
Kedy, keď mám pocit, že som neustále v škole.
Kedy, keď nie som v škole alebo v robote, tak spím, lebo som vyčerpaná?
Prípadne žúrujem. Akoby toho nebolo málo.
Jednoducho som myslela, že dnes skolabujem od zúfalstva, paniky.
A potom si v kľude prišiel on, či neruší.
Rušil!! A ako! Mala som všetko nachystané, čo idem ešte do spánku spraviť. Všetko som si rozplánovala a chcela si to nachystať.
-Nie, v pohode, len dnes nemám náladu
-Chcel by som ti ju vylepšiť
Nevedela som, čo so sebou. Hrali mi dve pesničky dokola, lebo pri jednej som sa usmiala, pri druhej dobreže nerozrevala a v oboch som sa videla!
Ukázal mi hru. Taká kravina. Ale rehotala som sa. Smiala ako zmyslov zbavená. Neviem ako dlho sme ju hrali, ale prebavili sme sa ako malé deti. Hodiny ubehli, skončili sme, lebo únava je sviňa a ja predsa ešte musím niečo spraviť do školy.
-Dúfam, že som ti trošku zlepšil náladu
Zlepšil ju. Nemyslela som na hlúposti. Nepanikárila som. Zamestnala som sa niečím iným.
-Už len 1243minút
Ja ostávam šokovaná. Neviem, čo si myslieť. Ale každopádne, panika je preč a idem si asi ľahnúť s tým, že nejako bolo a ja to proste zvládnem.
Verím tomu.
Ako vždy.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
meredithgrey
29. 11.novembra 2011 10:08
vždy
Napíš svoj komentár