7 mesiacov, 6 mužov

Mesiace:
Január, Február, Marec, Apríl, Máj, Jún, Júl
Muži:
Akože frajer
Akože milenec
Akože tí, ktorí ma zmenili

Vyše polrok, piati(šiesti), príliš kurevské a vlastne ani nie.

Sladký chlapec
Sladší jak med a tie najlepšie cukríky. Ale len rečami. Zmenil mi život. Tak trochu. Mal reči, ktorým som verila, tak trochu. Predtým sa to nestávalo, vtedy som to zrejme potrebovala. A mal frajerku. Nechcela som s ním nič mať, kým s ňou bol. Hold, človek mieni a on zmenil. Zmenil sa zo Sladkého chlapca na Horkého. Zmenil úmyselne, bez môjho súhlasu, bez toho, aby som chcela. Bol spokojný a ja som mala pocit, že sa povraciam pri každej myšlienke na neho. Vykašľala som sa na neho, nemohla som ho vidieť, cítiť, počuť a ani si s ním písať. Hoci sa s frajerkou kvôli mne nakoniec rozišiel, zbytočne. A tak sa k nej po čase opäť vrátil.

Náhodný milenec
Nečakal to ani jeden z nás, trvalo to chvíľu, a potom to proste skončilo. Úprimne? Z mojej strany. Prišlo mi to príliš nie pre mňa. Ležať tak vedľa na posteli, vstať a ísť domov. Keď som musela. Takže som to skončila.

Dospelák
Zdanie môže klamať a ak si niekto myslí, že s vekom ide ruka v ruke rozum, mýli sa. Z Dospeláka sa nám vykľul obyčajný pubertiak, ktorý nevie, čo chce a radšej klamal kamarátom, ktorých som spoznala, že na leto odchádzam mimo SR, aby im nemusel povedať, že nevie, čo chce, a tak ma nechal a ja som mu šancu na „neskôr uvidíme“ nedala.

Zadaný
Najhorší mesiac môjho života. Nie kvôli nemu a zároveň kvôli nemu. Nebudem pitvať. Tí, ktorým verím vedia, prečo som vyše mesiaca chodila ako mátoha, nemohla spávať, plakala každý večer a v neposlednom rade nemala chuť žiť. Na jednej strane som s ním prežila chvíle, na ktoré nikdy nezabudnem, pretože boli pre mňa jedny z najkrajších, no to, čo nastalo po nich som nikdy nezažila a modlím sa, aby sa to nikdy nezopakovalo.

Cassanova
Určite by sa hneval za toto oslovenie. Chlapec, ku ktorému keď som prvýkrát šla, tak som netušila, že má záväzky. Rozprávali sme sa dlho dlho o všetkom možnom. Vedel o mne veľa a zároveň nič. Rýchle vzplanutie. Jeho. Moje. Po tom mesiaci som sa prvý raz usmievala pri myšlienke na chalana. Tak inak. Príliš pekné chvíle a sľuby, reči. Už či boli pravdivé vie on, ja som im vtedy verila. „Jednej ublížiš, neunáhli sa ktorej.“ povedala som raz. Ibaže on bol expert. A ublížil obom. Najprv jej, keď ju nechal, potom mne, keď sa ku nej vrátil.

Keď toto píšem, napadá ma ešte jeden, čo tu bol vždy a predsa nebol. Ten, ktorý vie o nich. Nie o všetkých, nie všetko, ale podstata je. Keď potrebujem počuť- chýbaš mi, ľúbim ťa- stačí mu napísať. Ktovie o čom to je. Či potrebe počuť tie slová alebo aj o niečom inom. Raz možno na to prídeme.


Dnes, keď to píšem, tak mám na tvári poloúsmev a premýšľam ako to s každým dopadlo.

Sladký chlapec sa nechcel oženiť a mať deti, tak sa rozišli a mne písal, že už je voľný a či nebudeme aspoň milenci.
Náhodný milenec mi píše ako na mňa myslí a že preňho to vždy bolo aj o niečom inom. Volá ma bývať s ním do Rakúska, chce mi tam nájsť robotu.
Dospelák si ma od hanby, zrejme, vyhodil aj z priateľov na fb.
Zadaný je v kľude. Chce to len rozhovor a budeme možno zase raz tak fajn na tom ako pred tým všetkým.
Cassanova ráta so mnou do ZOO a mne to vlastne neprekáža.
Ten, čo tu (ne)bol vždy? Uvidíme, či sa mi s ním bude znovu snívať.

A všetkých som vás mala rada! niektorých aj vždy budem...



(ak by mal niekto pocit, že som kurva, nech sa páči, ale zdanie môže klamať)

 Blog

13 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu