Bol kapitánom na lodi. Dvakrát týždenne robil plavbu po mori popri ostrovoch.
Vysoký, dobre stavaný Talian. Jeho belaso modré oči kontrastovali s krásne hnedou pokožkou. Čierne krátke vlasy perfektne dopĺňali jeho dokonalé črty tváre. V bielej košeli vynikali jeho široké ramená, v modrých po kolená dlhých džínsoch zas jeho dobrý zadok a vyrysované lýtka.
Stával pri mostíku a dozeral na hladký priebeh naloďovania a vyloďovania. Nevšímal si všetkých. Len tak matne sledoval, kto prišiel dnes na loď.
Zaľúbené dvojice – mladšie, ale aj staršie páry, ktorým sa plavba po mori zdala romantická, rodiny s deťmi, ktoré si zaplatili fakultatívny výlet, či partie kamarátov, čo prišli za zábavou a dobrodružstvom. Už to poznal...a vedel presne kedy a na koho pozrieť.
Bolo to naloďovanie z jedného z ostrovov na návrat domov, keď opäť čelili davovej psychóze. Nikdy nechápal o čo tým ľuďom ide. Neodišiel by predsa bez žiadneho z nich, kto by tam stál s palubným lístkom. No ľudia sú zvery a ako sa vraví- 80% sú drbnutí a o zvyšných dvadsiatich si nik nemôže byť istý.
Pousmial sa nad tým výjavom- rozhorčenosť a krik pre pár „nadšencov“ lode...
Konečne sa všetci nalodili, usadili, každý si našiel svoje miestečko. Spokojne vyšiel na kapitánsky mostík a zapol motory. Vyrazil ešte na obhliadku jedného z ostrovov, nastavil kurz a zvyšok nechal na druhého kapitána. On sa prechádzal po loďke a overoval si spokojnosť návštevníkov. Niektorí vyzerali zničene a vyčerpane- najmä tí s malými deťmi, ktoré od únavy plakali. Niektorí nadšene rozprávali, iní len sedeli a našli sa aj takí, čo postávali na palube s pripravenými foťákmi.
Schádzal dole schodmi z hornej paluby, keď pocítil na sebe pohľad. Otočil sa za ním na predposlednom schodíku, no videl už len rýchlo uhnúce sa oči. Obzrel si postavu mladej ženy, ale už len odzadu, pretože sa stihla odvrátiť. Zaujalo ho to, hoci sa mu to stávalo často. Bol zvyknutý na pohľady žien akéhokoľvek veku, čo patrične využíval, ale vždy ho to potešilo a občas prekvapilo. Tento krát bol neuveriteľne zvedavý na tvár tej ženy, ktorú nestihol zaregistrovať pre jej rýchly pud uchovania si svojej anonymity.
Prešiel na druhú stranu paluby a chvíľu čakal. Naozaj to bola len chvíľka, nakoľko sa táto dievčina fotila pri zábradlí so svojou mamou a sestrou. Nenápadne ju pozoroval, videl, že nevníma okolie, len objektív, ktorý sa na ňu škeril. Bola veľmi zaujímavá. Nevedel by určiť jej krásu na škále od jedna do desať, ale čímsi ho lákala. Mala vlasy v dlhom cope, veľké okrúhle náušnice, ktoré sa jej dotýkali snedých pliec. Kvetovaná blúzka bez ramienok voľne viala okolo jej brucha. Biele kraťasy podčiarkovali jej jemne opálené nohy.
Vyšiel opäť na hornú palubu rozhodnúc sa, že znova zíde schodmi pri nej. Kráčal pomaly nevzbudzujúc pozornosť u zvyšných pasažierov, no chcel jej čo najskôr vidieť do očí, ktoré tak bezcitne odtrhla vo chvíli, keď na ňu hľadel.
Vidiac pred sebou len prvý schodík putujúci na spodnú palubu zazdalo sa mu, že počuje smiech pomedzi vlny narážajúce na trup lode. Dúfal, že je jej, lebo to by znamenalo, že tam ešte je. Nádej a očakávanie vzrastali po každom zídenom schodíku. Našťastie ich bolo len pár a on ju zbadal. Ešte stále sa fotila. Strúhala úsmevy odhaľujúc pri tom rovné zuby. Dlhé mihalnice na veľkých očiach sa jej takmer dotýkali viečok.
Naozaj bola zaujímavá. Keď sa dofotila, videl, že si ho všimla, no nevenovala mu žiadnu pozornosť. Ani náznak pohľadu, len sa na niečom smiala. Postavila sa ku zábradliu. Opäť sa prenikavo rozosmiala a stiahla si z vlasov gumičku. V tom momente jej vietor rozfúkal vlasy na všetky strany. A v tú chvíľu sa opätovne rozsvietil blesk.
Nezostával tam. Predsa si ho nevšímala. Vyskúšal už len posledný pokus- schody povedľa nej. Možno to bola náhoda a možno to mala premyslené, no taká vysmiata sa na neho pozrela. Bola to len chvíľa a zrejme nečakala, že jej venuje úsmev. Prekvapene sklopila zrak. No na tvári jej ostal hrať úsmev.
Bol spokojný so svojím rozhodnutím, a preto to riskol posledný krát. Tie isté schody. Pripadal si ako idiot, no ťahalo ho to stále zas a znova k nej. Nečakal dlho, len sa poobzeral po pasažieroch a schádzal jeden schod po druhom. Stála k nemu a schodíkom chrbtom. Využil to a chytil ju za lakeť. Mala jemnú pokožku, presne takú ako dúfal. Náhle sa otočila. Stáli zoči- voči. Pozeral do tých jej veľkých očí olemovaných tými najdlhšími mihalnicami aké kedy videl. Zbadal v nich šok, prekvapenie- všetko ako mix radosti a pohoršenia. Usmial sa na ňu, pričom sa mu okolo očí urobilo pár drobných vrások. Možno keby nemala opálenú tvár, tak by videl jasnejšie jej červenanie sa. Opätovala mu úsmev a obrátila sa späť na sestru, ktorá tam s ňou stála.
Prešiel o niečo ďalej k malému baru. Vypýtal si chladenú minerálku. Kým mu ju barmanka podala všimol si, že spolu so sestrou dofotili sériu fotiek a vracali sa do podpalubia k rodičom. Obzrel sa a prichytil ju ako sa na neho díva. V tom momente ako si uvedomila, že ju prekukol, sklopila zrak, aby ho vzápätí opäť zdvihla k nemu s ľahkým úsmevom na perách. Bol to dokonalý pohľad vášnivého flirtu, ktorý ho v tej chvíli opantal. Musel sa na ňu usmiať a pozoroval ju, až kým sa neposadila.
Páčilo sa mu, že nerobila prehnané pózy. Bola sama sebou a ani kvôli flirtu, teda ani kvôli chlapovi nezmenila svoj postoj. Žiadne prehnané vrtenie bokmi, či zadkom. Žiadne pohadzovanie vlasmi, či obzeranie sa so zvodným pohľadom. Toto všetko už poznal. Robila to každá. Každá mala nejaký svoj overený trik. Jeho však dostal ten jej pohľad. A možno to bol práve ten overený trik, ktorý fungoval na každého muža, čo si zmyslela. Možno to mala celé dávno premyslené, no on radšej veril v seba a to, že aj on jej rovnako opantal zmysly.
Potom to už netrvalo dlho. Šiel vždy tam, kde ona. Tie úsmevy a pohľady sa stupňovali. Ani raz sa jej už však nedotkol, pretože zakaždým boli na blízku jej rodičia alebo sestra. Bola dospelá a on sa jej tak veľmi túžil dotknúť, no rozbitá papuľa mu za to nestála. Pomaly a veľmi ťažko sa zmieroval s tým, že to ostane len pri úsmevoch.
Obidve paluby sa zaplnili a padajúcu tmu osvetľovali blesky foťákov, nakoľko z obhliadajúceho ostrova sršali ohňostroje pri príležitostí osláv. Nadšencov pribúdalo, takže pre toľkú radosť bola v podpalubí tma ako v rohu. Neustále kontroloval situácie na palubách a cestu z jednej strany na druhú si krátil práve prechodom cez začiernené územie.
Nevidel ani na krok, no cestu poznal dokonale, preto ho dosť prekvapilo, keď odrazu do niekoho vrazil. Lepšie povedané, ten niekto vrazil do neho.
„Sorry.“ ospravedlňovalo sa to. Premeral si to, čo ešte stále držal za ramená. Aj ono sa to na neho dívalo a cítil ako pri spoznaní sa, ochabuje jeho tvrdé zovretie a strnulosť osoby v jeho takmer náručí upadá do pokojnosti.
„Ciao...bella.“ dodáva potichu a vracia sa mu nesmelé ciao. Už predtým mu došlo, že po taliansky veľa nepokecajú, no popravde ho ani nič detailné nezaujímalo. Nechcel vedieť odkiaľ je, ani jej meno. Chcel ju v anonymite, akú mala po celý čas.
Aj v tej tme cítil jej pohľad. Prenikavý a skúmavý. No mlčala. Asi uvažovala rovnako, pomyslel si potom neskôr. Rukou ju pohladil po nahom ramene a chrbte. Stiahol jej gumičku z copu, ktorý si medzičasom opäť spravila. Natiahol si ju na zápästie a prehrabol jej vlasy. Podvedome sa o neho oprela. Chytil ju za vlasy a jemne ich potiahnuc jej zaklonil hlavu. Osvetlení pár bleskami z paluby si chvíľu hľadeli do očí, no nikdy nebol prieborníkom sledovania očných dúhoviek, a tak ju rýchlo pobozkal. Cítil jej odpor a na okamih sa zľakol. Nechcela sa mu poddať, no bol si viac ako istý, že je z neho úplne mimo. Ruky v pästiach mu položila na prsia a snažila sa odtrhnúť od jeho pier. Zbytočne. Jednou rukou ju stále držal za vlasy, druhou si ju tisol do objatia. Jeho jemné pery si ju po pár sekundách získali a jej ruky sa pomaly natiahli na jeho krk. V duchu sa víťazoslávne usmial, keď pootvorila pery a on mohol jazykom prejsť po jej rovných zuboch, perách a hrať sa s jej rozvášňujúcim sa jazykom. Zahryzla mu do pery a on slastne vydýchol. Pritiahol si ju na seba tak, aby kopírovala jeho telo. Chytil ju za zadok a čoraz vášnivejšie a náruživejšie bozkával. Rukami ho škrabkala po šiji, vchádzala mu prstami do vlasov.
Odtrhol sa od nej a poobzeral sa. Nikto vnútri nebol, no nemohol si dovoliť taký risk, že by ich ktokoľvek zbadal. Osvedčené wc pre personál zrejme využije znova.
„Vieni con me, bella.“ pošepol jej a ťahal ju za ruku za dvere, ktoré okamžite zamkol. Svietila tam len slabá žiarovka, no napodiv tam bolo viac miesta ako by sa mohlo zdať.
Oprel ju o dvere a chvíľu vo svetle žiarovky skúmal jej tvár. Oči upierala priamo na neho pričom si hrýzla spodnú peru. Nebol si istý, či má strach alebo nie. Nechcel už však opätovne prerušovať to napätie medzi nimi. Spoľahol sa na svoj inštinkt. Ešte ju okamih sledoval, až kým si neprestala hrýzť do pery a nezačala mu sledovať pery. Veľmi rýchlo pochopil jej túžbu a ešte rýchlejšie jej ju splnil.
Ako sa tak o ňu opieral, obtočila si jednu nohu okolo neho. Rukou si ju vyložil vyššie a trochu sa zohol, aby sa ich intímne miesta dotýkali. Hladil ju po vonkajšej strane stehna, ona jeho po celom chrbte- kam dočiahla. Voľnou rukou jej prešiel cez brucho na prsia. Vydýchla mu medzi pery, keď sa dotkol tenkej blúzky na prsiach. Začal jej bozkávať krk a rukou, ktorou jej prsia hladil, jej stiahol blúzku z pŕs. Odhalil pár oproti zvyšnej pokožke bielych ňadier. Naprázdno prehltol a prechádzal jej bruškom palca po bradavke. Tá sa pod jeho dotykom vztýčila. Jej hruď sa začala dvíhať prudšie, keď začal okolo bradavky krúžiť jazykom. Nakoniec ju jemne uhryzol. Zavzdychala. Páčili sa mu tie zvuky rozkoše. Rozkoše, ktorú jej spôsoboval on. Chcel ich počuť čo najviac.
Uvoľnil si jednu ruku a vopchal jej ju pod padajúcu blúzku. Rozopol jej nohavice, ona medzitým už zložila nohu a on jej bez problémov tie nohavice stiahol. Padli jej k členkom. Predtým ako mu rozopla košeľu si cez hlavu pretiahla blúzku a nechala ju padnúť na zem, kam putovala aj jeho košeľa. Vyšla z nohavíc a oprela sa o neho. zaklonila hlavu, aby mu videla do tváre a rukami mu hladila zadok. Opierala sa o jeho narastajúce mužstvo. Jemne sa oň trela.
Po chvíli mu rozopla džínsy a stiahla mu ich. Potom si sama stiahla nohavičky odhaliac biely trojuholník s tmavým pásikom uprostred.
Páčila sa mu jej iniciatíva. Všimol si ako sa poobzerala po miestnosti. Odtlačila ho ku stoličke vedľa umývadla. Vyslobodila jeho mužstvo a posadila ho na stoličku. Bolo mu jasné, že nemajú veľa času, no chcel ju ochutnať.
„Attendere, bella.“ povedal, keď sa postavila nad neho. Sledovala ho a čakala. Z jeho dotykov vyrozumela.
Hladil ju po prsiach, bruchu, zadku až na tmavý pásik. Prešiel jej prstom po narastajúcom kopčeku. Počul ako zalapala po vzduchu. Bola úplne mokrá. Strčil jej dnu rovno dva prsty. Prehlo ju od vzrušenia, ktoré ňou prešlo a musela sa rukou zachytiť o umývadlo. Vnútri bola horúca. Začal pohybovať prstami a pomaly sa zošuchol na stoličke tvárou pod jej rozkrok. Vystrčil jazyk a ochutnal ju. Nahlas zavzdychala. Chvíľu sa s ňou hral sprevádzaný jej čoraz ťažšími vzdychmi až kým mu neodtlačila hlavu a následne aj ruku. Nebolo času na hrátky. Uvedomil si to. A ešte silnejšie si uvedomil ako veľmi po nej túži.
Posadil sa späť. Zohla sa k nemu a začala ho náruživo bozkávať a hrýzť do pier. Popritom si na neho opatrne sadla. Keď bol celý v nej, pridržal si ju za zadok v rovnakej polohe bez pohnutia. Pomaly rozkývala bokmi, a keď ju pustil, začala prirážať. Postupne zrýchľovala. Držala sa ho za ramená, zakláňala hlavu a ohýbala sa v trupe, čím mal perfektný výhľad na jej poskakujúce prsia.
Cítil jej zmyselnú vôňu, počul jej čoraz hlasnejšie vzdychy. Chvíľu sa obával, aby ju niekto nezačul, no keď sa obzrel ku dverám, cez škáru dole videl, že je ešte všade v podpalubí tma.
Začínal cítiť sťahy jej vnútra. Rukou si vošla do vlasov, druhou mu zarývala nechty do koži na ramene. Vyzerala božsky a vzrušujúco. Začul svoje vlastné vzdychy, ktoré sa stupňovali pri každom jej dopade a jej vzdychoch. Vedel, že to už nebude dlho trvať ani u neho. Dostala ho do šialeného roztúženia. Zacítil najsilnejší sťah a ona strnula. Chytil ju pevnejšie za zadok a ešte pár krát prirazil. Dvíhal panvu až jeho rozkoš vyústila do priškrteného vzdychu v záplave extázy. Objal ju, ešte kým sedela na ňom. Oprela si hlavu o jeho rameno, bozkávala mu krk, potom chvíľu ucho, no nemohol ju nechať pokračovať. Čím dlhšie to robila, tým väčšiu chuť na ňu opäť mal.
Zdvihla sa z neho, akoby mu čítala myšlienky a začala sa obliekať. Chvíľu ju pozoroval, no potom vstal a rýchlo si vytiahol džínsy a natiahol košeľu. Otočila sa na neho a okúzľujúco sa usmiala. Opätoval jej úsmev a rýchlo ju ešte roztúžene posledný krát pobozkal.
Odomkol, nechal ju vyjsť. Sám chvíľu počkal za dverami, kým vyšiel von. Prešiel na palubu pár minút na čo zapli v podpalubí svetlá. Ešte pár razy prechádzal popri stoloch v podpalubí, kde bola s rodinou. Sedela opretá hlavou o okno a driemala. Všimol si, že jej na perách pohráva úsmev. A tiež, že ani on sa ho nevie zbaviť.
Asi po hodine zakotvili v prístave. Stál pri mostíku ako zakaždým, no tento krát až taký pozor na ľudí nedával. Hľadal v dave len jednu jedinú osobu, ktorá sa po pár skupinkách zjavila. Pozrela jeho smerom. Rozospato sa usmiala.
„Addio.“ naznačila perami a on sa pousmial. Ešte chvíľu ju pozoroval, kým nenastúpila do autobusu a neodišla.
Keď upratali loď, vrátil sa do svoje kajuty, vytiahol zo stola zápisník a ľahol si na posteľ. Otvoril ho na poslednej zapísanej stránke. Bola na nej spísaná posledná, ktorú mal. Posledná, ktorú dostal. A ONA mala byť ďalšia v poradí. Ďalšia čiaročka do zoznamu. Otvoril pero, no váhal. Na ruke mal ešte stále jej gumičku, ktorú jej stiahol z vlasov. Zamyslel sa. Bol zvádzačom, akýmsi lodným Casanovom. V „lodnom“ denníku mal všetky, ktoré dostal. No toto dievča dostalo jeho. Bolo to celé opačne. To ona ho mala pod palcom. Nebolo to obyčajné pretiahnutie peknej turistky na wc pre personál. Napriek jej prvotnému odporu, ktorý iné nemali a možno práve vďaka nemu ju túžil dostať o to viac, no vtedy nemyslel na nejaké čiaročky na papieri. ONA dostala jeho. Nasiakol ňou, a preto zavrel pero, zaklapol zápisník, stiahol z ruky gumičku a chytil ňou denník. Odhodil ho do rohu postele a s vyčerpaním zaspal.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár