Milujem tú dobu, keď sa problémy sťaby vyriešia a na okamih sa všetko zlo stratí.
Keď na neho neviem prestať myslieť , a keď ho napriek všetkému chcem pri sebe celý čas.
Keď mi nevadí, keď sa nepochopíme, len sa na tom smejem.
Keď mi pošle nemravný obrázok.
Keď mám chuť byť len s ním. Odhliadnuc od posledných vecí, čo sa /ne/udiali. Odhliadnuc od toho, koľko som sa sťažovala, plakala a hľadala chyby. V sebe. V ňom. V nás.
Keď viem, že jeho úsmev spraví môj deň krajším. Keď si uvedomím ako som sa zmenila, odkedy sme spolu, no v tom správnom. V tom, čo sa „smie“.
Keď si spomeniem ako mi písal, aby som len prišla zas do BA, veď on sa o mňa postará, aj keď som chorá. Ako mi robil kuraciu polievku, bol kúpiť sushi, varil mi čaje a nosil lieky.
Zbožňujem to, keď nielen moje podvedomie vie ako ho mám rada, ale keď to mám chuť povedať každému. Byť ako 16ročné dievča, zliepať sa po ňom v obchode, nezaujímať sa o to, čo si pomyslia iní, keď nás uvidia blázniť sa.
Mám rada tú dobu, keď až tak nepotrebujem počuť slová, lebo to cítim a vidím. Keď nemám zatemnenú myseľ iným a toto všetko sa ku mne dokáže dostať len ušami.
Keď mi nevadí vymýšľať program, a keď sa teším na to, že možno budeme celý víkend len doma.
Keď s mojimi nápadmi s úsmevom súhlasí.
Keď mi povie, že som jeho blázon/ko/.
Keď mi povie, že ma ľúbi.
Neviem kedy sa niečo vyskytne. Vždy sa niečo vyskytne. Je to zakaždým len otázka času. Len dúfam, že to budú postupne iba maličkosti a drobnosti. Nie veci, kedy musím prehodnotiť svoje city, skúsenosti a celú snahu.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.