Voniam ako on.
Voniam ním.
Počúvam pesničku, ktorú nemá rád
A myslím na neho.

Opantal ma.
Za našich niekoľko dní.

Keď som ho vtedy zbadala
Chcela som ujsť preč.
Od nich.
Vyzerali smiešne.
Všetci.

A hodinu na to sme spolu vešali plagáty
Riadili
A smiali sa.

Presne tento pocit som potrebovala
Po tých hodinách sĺz
Po hodinách bolesti
Po hodinách, keď som chcela byť preč.

Prišiel nečakane.
Prišiel sám a predsa nie celkom.

Nevzdám sa.
Jeho nie.

Znie to smiešne.
Ja som smiešna.
Ale to prebudenie vedľa neho...

Nenechám ho odísť.
Nech to stojí čo to stojí.
Nech si dolámem nohy, keď za ním budem bežať.
Nech si zlámem ruky, keď ich budem za ním naťahovať.
Nech sa stane čokoľvek, už nechcem prísť o tento pocit.

Stále ťa cítim.
Všade.

Tvoj hlas.
Tvoj pohľad.
Tvoj dotyk.

A MOŽNO je to len číro číre poblúznenie...

 Blog
Komentuj
 fotka
sion  31. 7. 2011 22:02
prezraď mi drahá čo stváraš toto znie zaujimavo!
Napíš svoj komentár