Nasadzujem si slúchadlá na uši, púšťam si jednu zo svojich momentálne najobľúbenejších pesničiek, pri ktorých plačem. Vnútorne. Rozpúšťam si cop, akoby som sa púšťala na slobodu. Musím dať tú pesničku najhlasnejšie ako to ide, aj keď mi praskajú bubienky. Oslobodzuje ma, hoci mi trhá srdce. Dupe mi po duši a ja to tak milujem...
Mám jeho, jeho, ju, ich, tých... a čo teraz? Pomôžu vôbec? Keď bude treba. Keď je treba.
Volám o pomoc, že je treba teraz.
Teraz hneď! Kým neskončí pesnička a ja ju nepustím odznova, aby ma opäť ubila o kúsok viac.
To slovko v nej...innocence...najkrajšie, lahodiace mojim ušiam. Môjmu rozumu. Môjmu chceniu. Čo to vlastne je?
Nepýtam sa na preklad z anglického slovíčka. Pýtam sa na preklad duší. Povie mi to niekto? Dokáže mi to niekto vysvetliť?
Čo ak sa ťa niekedy opýtam?
„Vieš mi to vysvetliť? Sú to len deti alebo tam patrím aj ja sama?“
A ty odvetíš...:
„Neviem ti na toto odpovedať. Je to ťažká otázka a ty sama musíš na ňu poznať odpoveď.“
A ja ju poznám a nepriznám sa k nej.
Som tajomná. Ostávam skrytá. Ukrývam sa pred zrakmi. Pred tebou, pred nimi, pred vami...a pritom o sebe vravím viac ako chcem. Ako chcete vy. Ako...
Na okamih zatváram oči a zhlboka sa nadýchnem. Text piesne poznám naspamäť a nikto nepochopí, čo so mnou robí. Na jednej strane mi dokáže vyčariť úsmev na perách pohupujúci sa v rytmoch skladby. Dokáže mi znieť neustále dokola v hlave a ja chodím ako v sne.
Na druhej strane mi dokáže vytrhnúť srdce, vyfúknuť dušu a stratiť ma v nenávratne.
Chvíľu len tak hladím do prázdna a myslím na... vyvoláva vo mne spomienky na minulosť a tiež spomienky, ktoré by som raz chcela mať...
*I need you now...*
A sklamem tých, čo si mysleli, že potrebujem niekoho konkrétneho...potrebujem presne to, na čo práve myslím...
Zahráme sa tú hru...............Hádaj na čo myslím ??
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
husky
24. 10.októbra 2010 23:10
2 tvare mince...
Napíš svoj komentár