A tak čo ti mám akože teraz na to povedať? Prečo si myslíš, že ti na to, do riti, niečo poviem?! Čakáš odo mňa neviem aké veci a ty sama neurobíš nič! Si úbohá, stále s problémom na krku! Kto to má stále znášať!? Ja teda nie! Mňa to prestalo baviť! Si chudera! Chudera! Počuješ!? Nie! Zas sa tváriš ako hluchá. A dokonca aj ako nemá. Nebaví ma to. Skutočne nie. Byť s tebou je boj. Neustály boj. Boj o život. Boj o teba. O seba. Ale prečo mám bojovať o teba?! Prečo by som to robil? Neoplatí sa to. Nič mi nedávaš. Nič si mi nedávala. Nič mi dávať nebudeš. Nesúhlasíš? Mlčíš. Ale je to tak. No dobre, budem úprimný. Predtým si bola skvelá. Naozaj. Dokonalá. Vždy si vedela, čo urobiť a hlavne ako. Nevedel som sa ťa nabažiť. Vskutku nie. Krásne pocity. Bavilo ma to. Vtedy. Raz. Chvíľu. Určitý čas. Moment. Uvažujem, prečo stále mlčíš. Povedz už konečne niečo! Tak nedrž hubu! Pozri sa na mňa! Klopíš zrak. Bojíš sa? Ja viem, že hej. Kto by sa nie. Len neviem prečo. Nikdy som ti neublížil. Teda. Nie úmyselne. Alebo áno? Už neviem. Strávil som s tebou toľko času, že zabúdam. Zabúdam žiť. Nevládzem. Nechce sa mi. Je to ťažké s tebou. Ja som jednoduchý. Ty si komplikovaná. Ale predtým si nebola. To len, keď ti niečo sadne na ten tvoj nosisko! Ofučíš sa, a potom čušíš ako teraz! Lenže nemôžem sa donekonečna rozprávať sám so sebou. Si myslíš, že je to niečo príjemné? Dokazujem si len skvelú slovnú zásobu, ktorú ty nemáš. Len čušíš. Ako voš pod chrastou. A veru ich máš. Po celej tvári. To sa mi má akože páčiť? To ma má akože vzrušiť?! Si sa úplne zbláznila? Urob so sebou konečne niečo! Si škaredá. Veľmi. Kde sa podela tá tvoja krása? No hej, tie roky. Viem. Ale prečo, doboha, nemôžeš vyzerať lepšie?! Keď sa dívam na tie ženské, čo stretávam každý boží deň, tak mi vstáva! Chápeš?! Každá jedna sa stará o seba lepšie ako ty! Nemajú chrasty, podliatiny, modriny. Nedívaj sa na mňa tak! No a čo, že som ich spravil ja!? A čo myslíš, kurva, že mám robiť, keď si ako jebnutá?! Si myslíš, že to iní chlapi tak neriešia?! Ale áno! By si sa čudovala! Ale tie ženské sa vedia upraviť! Nie ako ty! Načo si potom kupuješ všetky tie chujoviny na tvár! Krémiky, mastičky, tieniky a kadejaké rúžiky!? Kedy si ich naposledy mala!? To sa mi má akože pri tebe postaviť? Ešteže máš pekné dcéru, lebo inak by som asi jebal na každom rohu! Tvojou povinnosťou je chlapa vzrušiť, vyfajčiť, vytrtkať! Čo z toho robíš ty?! Hovno! Si obyčajná chudera! Len tu s tebou strácam čas! A tú mladú už isto svrbí! To je žena! Nechápem ako je možné, že to je tvoje dieťa! Moje, to áno. Tá náruživosť je istotne po mne, lebo ty ju máš už isto pokrytú pavučinou! Alebo jebeš s niekým poza môj chrbát?! Priznaj sa! Do riti, tak nemlč! Kurvíš sa?! S kým! Okamžite mi to povedz! Ježiši, nerev! Ty si naozaj šibnutá! Si úplne chorá! Mala by si sa dať liečiť! Toto nie je normálne! Revať za pár pravdivých slov! Nezvládaš kritiku! To je to! To ako načo ti je teraz tá panvica?! Si sa rozhodla, že mi niečo uvaríš?! Si sa pomiatla?! Však ty nevieš variť! Ani to ťa tá mater nenaučila! Totálne neschopná ženská! Neviem, prečo som si ťa vôbec bral!
Už sa chceš udobriť?! Si myslíš, že ti hneď odpustím?! Viem, že sa kurvíš! To ti nikdy neodpustím! Si obyčajná štetka! A vieš čo?! Neviem, prečo sa tu s tebou zahadzujem! Idem za tvojou dcérou, tá mi dá viac lásky ako ty! Tak ju pretiahnem, že nebude vládať spojiť nohy!
Navar niečo dobré, láska. Potom možno dostaneš aj bozk na dobrú noc. Niekde mimo tých jaziev a chrást, tie sa mi hnusia. Dcééérkaaa, poď dať pusu tatovi!
Ticho, čo nastalo prehlušila panvica, ktorú nechala s hrmotom padnúť vedľa bezvládneho tela.
Už nikdy jej neublížiš! Povedala konečne pozerajúc sa na dcéru vstupujúcu do kuchyne.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.