Lebo keď chcem, zvládnem všetko.

Tento blog som chcela písať už niekoľkokrát, ale povedala som si, že ho napíšem až keď splním všetky body, ktoré som si zapísala do svojho čierneho zápisníku.

Pred pár mesiacmi som si do neho písala a rozhodla som sa, že si zadám akési ciele, ktoré proste splním. Preto, lebo mi zrejme niečo chýbalo, preto že som sa chcela po ich splnení cítiť lepšie a chcela som čosi dokázať sebe a aby som neklamala aj druhým.

Ešte na začiatku školského roka som počúvala samé negatívne ohlasy voči škole. Netvrdím, že nemali byť prečo, vyzeralo to biedne a bola predo mnou strašne ťažká cesta. Doma som počúvala iba to ako ma vyrazia, že to nezvládnem a prečo sa stále neučím aspoň tie predmety, ktoré mám prenášané, že by som si to pred skúškovým iba zopakovala a bolo by. Jasné, ľahko sa hovorí. V škole som zas počúvala poväčšine veci typu "Ja keď som minulý rok prenášala len jednu skúšku, tak som ňou zabila celý mesiac a ledva som stihla ostatné." No áno. Ja som prenášala v zime všetky 3skúšky, áno, rok predtým môj nebol, proste to zo všelijakých dôvodov nevyšlo, ale povedala som si, že napriek tomu si do letného semestra zapíšem aj bakalárku, však si ju prípadne aspoň napíšem a o rok obhájim. Rátala som s rokom navyše.

Mimo to sa mi doma dostávalo do uší ako som pribrala. Neustále podpichovačky ohľadne môjho výzoru, zvláštne pohľady od rodičov, keď sme niekde išli, keď si ma premeriavali. Aj to prispelo k tomu, že som začala mať pocit, že sa nepáčim ani svojmu frajerovi, nechcela som sa pred ním poriadne ani vyzliecť. A nejde o to, že by naši nemali pravdu, že som pribrala, ale šlo o to, že som o tom počúvala stále a bolo im jedno, že som chodila cvičiť a upravila si stravu. Tak sa to objavilo v zápisníku ako ďalšia odrážka. Schudnúť.

Po zimnom semestri som stále nechápala ako som ho zvládla, ale vedela som, že ešte nie je všetko dokonané. Stále bolo toho predo mnou veľa, stále som neschudla, riešila som, čo ďalej, ak sa podarí/nepodarí 3.ročník.

Dnes je 10.júla a ja si ešte stále poriadne neuvedomujem všetko, čo sa udialo a čo som dokázala. Dokázala som sama sebe, že keď chcem, zvládnem všetko. Dokázala som našim, že na to mám, aj keď ma takmer vôbec nepodporovali.

Len si tak ležím na posteli a uvažujem, že otvorím zápisník a poodškrtávam takmer všetky body, ktoré som si pred pár mesiacmi dala.

Zvládla som všetky skúšky, veľmi úspešné som zoštátnicovala, prijali ma na školu na druhý stupeň, schudla som a opäť obliekam staré veci. Mamine som do telefónu kričala, aby nerevala, keď mi s plačom gratulovala. Ocinovi som zas povedala, že im ďakujem za posledné dni ako ma podporili, hoci to predtým nerobili vôbec.

Bolo len pár ľudí, čo ma držali po celý čas. A aj vďaka nim som to zvládla tak bravúrne.

Áno, chválim sa! Som proste super, keď chcem. A po tomto roku budem super asi stále, lebo strašne strašne chcem a mám nové odrážky v zápisníku

 Blog

22 0 0 0 0

Komentuj

12 komentov k blogu