Poznáte takých ľudí, ktorým sa môžete kedykoľvek vyrozprávať, pretože vás bez prerušovania vypočujú, niekedy dokonca bez zbytočných akože rád, a keď chcete počuť ich názor, povie vám taký ten skutočný, nezmilosrdnený lžami, jednoducho tak ako to je. Takže poznáte? Fajn, tým pádom, welcome to my world.

Vždy som bola taká. Ľudia mohli prísť za mnou kedykoľvek, nikdy si mobil nevypínam, dvíham aj keď pokojne spím a som ochotná sa prebrať a riešiť vaše problémy. Bez ohľadu na to, či ja mám niečo iné, či by som mala robiť niečo iné alebo či vôbec mám chuť.

Potrebujete sa vyplakať? Páči sa.

Potrebujete poradiť? Páči sa.

Potrebujete si zanadávať? Páči sa.

Časom ale príde na každého. Jasné, vždy som sa snažila hovoriť ľuďom aj o svojich problémoch, aby sa snažili pomôcť aj mne. Aspoň vypočutím. Často krát som sa o iných problémoch bavila viac ako o svojich, prípadne boli v úzadí aj po vyslovení kvôli problémom iným. Tak isto starosti, radosti, úsmevy , plač, hnev...

V podstate som si zakaždým akosi uvedomovala, že väčšina tých ľudí, ktorí za mnou prídu s problémami, akoby to len potrebovali dať na plecia inému, aby sa im šlo ľahšie. Neuvedomovala som si, že tým si nakladám na plecia stále vyššie kopy a kde tu sa snažili vopchať aj tie moje a buďme úprimní, každého osobný problém je jednoducho pre neho ten najväčší, aj keď si uvedomuje, že to nie je smrteľná choroba jeho/blízkych, rôzne nehody atď.

Už som to nezvládala. Nosiť. Išla som na vyšetrenie a bum. Povedala mi presne to, čo sa dialo. Ako ma ostatní vyciciavajú z energie, pretože ju vyžarujem a lákam ich tým, že sa mi môžu spovedať. Ja netvrdím, že som nikdy nešla za niekým, tak a teraz ma prosím vypočuj. Ibaže predstava, že potom sa zas znesú aj ich problémy, ma ubíjala natoľko, že som za nimi prestala chodiť (česť výnimkám).

Ako mi povedala, sú ľudia, ktorí to robia neúmyselne, sú ľudia, ktorí to robia úmyselne a sú to jednoducho citoví vyciciavači. Tak vám teda pekne ďakujem, pretože aj kvôli vám, mám psychické problémy.


Ale pointa tohto blogu mala byť, že dnes som konečne povedala nie. Tá Dr. mi povedala, že časom to celé pochopím a budem oveľa jednoduchšie vravieť nie, pomôž si sám, mám vlastné problémy. Pre mňa to bola v skutku hrozná predstava. Nevedela som si predstaviť, akoby som odbila nejakú kamošku, že nemám náladu na jej problémy. Jednoducho nemysliteľné. Však čo si o mne pomyslí, že ju už nemám rada alebo jej nechcem pomôcť?

Tak vám víťazoslávne oznamujem, že dnes som jednej kamoške povedala, že to nie je môj problém, hoc som to nemyslela zle, ale jednoducho som na to nemala náladu a chuť, chcela som ísť len spokojne pokojne, najlepšie potichu, domov autobusom. A viete čo sa stalo? Urazila sa. Neodpovedala mi, ignorovala ma, šla predo mnou. Šla v rovnakom buse, ale keďže som vychovaná tak ako som, vystúpila som dverami pri nej a pozdravila sa jej. Nech nie som ako tela. A nevadí mi to. Pretože viem, že mala svoje problémy, ja svoje, a tak ako sa jej nechcelo riešiť moje, tak sa nechcelo ani mne jej. Len som to povedala. Povedala som jej svoje prvé nie. Stále ju mám rada a som zvedavá, kedy sa so mnou bude baviť, ale je to pre mňa akýsi osobný úspech. Kráčam po schodoch tam, kde už nebude omieľaná žiadna psychická ujma.

A tak som z toho celá vytešená, lebo som si postupne všemožné veci uvedomila cestou zo zastávky a s veľkým úsmevom som sa pustila do tohto ťukania.


A teraz prajem všetkým krásny deň

 Blog
Komentuj
 fotka
bramciatko  16. 4. 2013 15:30
Som na tom podobne...a taktiež keď niekoho odmietnem tak som hneď sebec a nemám ich rada
 fotka
loveistheanswer  16. 4. 2013 15:30
ono to býva takto... ako si ľudí naučíš, tak sa k tebe aj správajú... ale samozrejme všetko sa to dá zmeniť a ako ja vždy hovorím najdôležitejší človek pre niekoho by mal byť práve on sám takže pokračuj v tom, čo si dnes začala a uvidíš budeš sa mať lepšie
 fotka
matwejo  16. 4. 2013 15:52
Teri potrebujem sa porozpravat o dacom, neskocime na kavu? ...



ale nie, sak si sa mohla mne ozvat napr., ja vsetko vstrebem (sice mi obcas streli, to vies, ale to prejde, )
 fotka
kokinka  16. 4. 2013 18:01
niektorí sú proste takí, že si myslia že sú dôležitejší , alebo to tak je preto, že vedia si vypýtať pozornosť



zas ale pravda je že niektorí ludia to nevedia alebo nechcú, príde im to sebecké upriamovať na seba pozornosť a potom tak aj dopadajú



stále viac mi príde že v tomto svete ak človek nie je sebecký, tak zle dopadne..
 fotka
anitchka  16. 4. 2013 19:07
súhlasím s tebou

ono mňa to vždy vie tak trošku nasrať, že keď ja niekedy nemám chuť riešiť problémy iných tak sa tá osoba už urazí, ale keď ja niečo potrebujem a dotyčný nechce tak vtedy to je akože v pohode
 fotka
wind  17. 4. 2013 01:27
Najhorsie je, ked sa ti vyplakavaju stale s tymi istymi problemami dokola a hovno robia. Alebo ked mas chut odpovedat "sorry, ale si uplna pica" ale musis na to ist neskutocnou oklukou a pomaly toho cloveka doviest k tomu, ze ma zacat od seba. Ale tiez niekedy odjebavam kamaratov. Prepac, teraz nie, mam toho sama dost. Najlepsi su taki, ktori pochopia a bez reci prejdete k niecomu inemu.
 fotka
romanticpoet  17. 4. 2013 17:08
och žena, ty mi hovoríš z duše.
 fotka
wera55555  17. 4. 2013 19:25
ja to riešim tak, že "jedných uchom dnu, druhým von", lebo sama mám tiež dosť veľa toho.
Napíš svoj komentár