S kamarátkou sme sa dohodli, že si pôjdeme po franine niekam sadnúť. Len tak. Okrem toho s nami mala ísť ešte ďalšia kamarátka, ktorá má dnes narodeniny, ale keďže mala dnes prijímačky a zajtra ráno odlieta preč, tak dobehla len na chvíľku, dala som jej darček a šla sa domov baliť.
My dve sme sa rozhodli, že dopijeme čaj a pôjdeme domov. Keď sme vyšli von, pršalo. Tak jemne. Tak ako to mám rada. Drobné kvapky mi padali na tvár, do výstrihu, zmáčali mi vlasy. Ešte cestou nás dokonca zastavilo nejaké blavácke auto, aby sme im poradili, kde nájdu jednu krčmu. Ukázali, či našli, neviem...
Začínalo pršať čoraz viac, no nám to stále nevadilo. Stretli sme kamarátov, ktorí sa chystali ísť osláviť začiatok prázdnin. Nezdržiavali sme sa, chceli sme ísť predsa domov. No potom, akoby sa nám zrazu nechcelo. Dážď nám vlieval energiu. Alebo to bolo to mate, čo sme vypili? Neviem. Každopádne sme chceli ostať na daždi. Bez dáždnikov. A vtedy dostala strelený nápad. Poďme na zmrzlinu! Však prečo nie, vlasy sme mali mokré, oblečenie sa nám začínalo lepiť na telá. A klin sa klinom vybíja, nie? Tak sme šli na zmrzlinu. Po dva kopčeky. Bola báječná! A samozrejme, nech sme akokoľvek zvrhlé (a musím dodať, že túto zvrhlosť som tento krát nezačala ja), zmrzlina a dievčenské ústa... Tak sme sa bláznili. Skákali do mlák, smiali sa na plné hrdlá, stáli na kvapkách, otvárali ústa ako keď sme boli deti.
A potom sme ostali stáť na jednom mieste. Len tak. Lízali sme zmrzlinu a obzerali sa. Tvárili sme sa, že na niečo čakáme. Okoloidúci na nás pozerali ako na šibnuté dve dievčatá, ktoré chcú dostať zápal pľúc. Ale nám to bolo jedno, debatili sme a stále sa smiali. A potom vyšlo z jedného podniku niekoľko ľudí na čele s profesorkou z gympla. Tá na nás len začudovane pozrela s otázkou, prečo sme na daždi. A hneď si sama odpovedala, však to je dobré na pleť! A zložila na okamih dáždnik a nastavila tvár kvapkám.
O malú chvíľu však šiel okolo môj kamarát, boli sme v tom najlepšom. Obrovská mláka, ja žabky, ona sandálky a pekne sme sa obkopávali vodou. Smiali asi na celé námestie a ešte stále lízali tie dva kopčeky. Len sa pozdravil, zasmial sa a šiel ďalej s poznámkou, ale vám je. Na otázku, či závidí, neodpovedal...
Totálne premočené, rifle mokré po kolená, vlasy ako po sprche a vlastne celé ako keby sme sa vymáčali v každej jednej mláke, sme zistili, že nám začína byť akosi chladno. Tak sme šli ešte na jeden čaj. Ani nemusím vysvetľovať ako sa na nás tí vnútri pozerali. Ako na šialencov! A keby sa pozreli len keď sme vošli. Nie, my sme boli atrakcia počas celého nášho asi polhodinového posedenia!
Nakoniec sme odtiaľ odišli. Konečne domov tešiac sa na teplú sprchu. Prestalo pršať. Prechádzali sme posledný krát námestím, zvoní mi mobil. Kamarát. A o toto ide. Volal ma na fľašu vína. Odmietla som. Prekvapene sa pýta, dnes nepiješ? (ako keby som pila každý týždeň!!) A ja len, čosi, nepijem! A potom mi to došlo. Len som sa opýtala, vyzerali sme tak? So smiechom, áno trochu.
Tak to ma dostalo. Nieže by to tak nevyzeralo. Nehádam sa, možno áno. Ale ide o to, že človek sa nemôže baviť na triezvo, nemôže byť úplne šialený, šťastný z maličkosti akou je dážď a chvíľu sa hrať na dieťa, ktoré skáče do každej mláky. Nie, toto keď robia 19ročné „dámy“, tak to už znamená, že majú v sebe nejaké to promile. Nemôžu to predsa robiť pre potešenie. Ony majú sedieť niekde v zafajčenej krčme a pred sebou mať pri tom najlepšom kofolu.
Áno, dnes sme boli brutálne šialené a cítila som ako dávno už nie! Behali sme tam, kúpili si zmrzlinu v tom najväčšom lejaku, smiali sa ako sa boja ísť páry na prvom rande na zmrzlinu, že ako ju treba správne lízať. Potom sme chceli skočiť do fontány, oblievali sa z napájačiek, obehali každú jednu mláčku, mláku, mláčisko. Rehotali sa ako kobyly na plné hrdlá a bolo nám fajn! Aj to je slabé slovo! Najlepšejší večer na svete
Všímala som si pohľady ľudí. Pretože to robím vždy. Rada sa dívam na iných ľudí. Ale tie pohľady ma šokovali. Z terás, aj v podniku.
Prečo musí byť človek pripitý/opitý, aby sa dokázal zabaviť !?
Prečo si ľudia myslia, že to inak nejde !?
Blog
Komentuj
13 komentov k blogu
1
myagonia
19. 6.júna 2010 00:23
načo to tu píšeš?
2
@myagonia neviem aký je problém. ak sa nepáči, nemusíš čítať. je tu plno blogov, kde si ľudia len vylejú pocity a pritom ich nikto nesúdi ani nehodnotí..ak chceš niečo skritizovať, kľudne môžeš. ja vítam AJ kritiku. ale tejto otázke, bohužiaľ, celkom nerozumiem...
3
ludia su prilis uzkostlivi o tom, co si myslia druhi...teda ludia myslim slovaci neries proste maj vyoperovanu hanbu
5
lahsie sa to znasa v skupine taka skupinova terapia v meste ma blahodarne ucinky, casto az take silne, ze nie je potrebny ziaden operacny zakrok
6
@husky uvažujem, ale ja som sa nehanbila..ani trochu..možno som sa mala správať dospelo, áno mám 19 bla bla...ale keď to nikomu neubližuje, tak sa môžem na moment správať ako dieťa, nie? (a g napísané )
7
pozri na mna ja budem mat 21 a stale nedokazem byt cely den vazny a mam na to stale narok! az dokym ... (neviem dokedy)
8
@husky kým nebudeš malým huskýčatám ukazovať význam slova zodpovednosť a dospelosť...ale aj vtedy sa treba blázniť
9
no asi tak to snad tak skoro nebude...ale zase potrebne je 1) vediet sa blaznit a 2) vediet si urobit zabavu sam zo seba, to su 2 zakladne kamene nizkeho krvneho tlaku
10
@husky a ty vieš, že to 1) 2) mi celkom ide len ma to jemne rozčúlilo a slinu a vytvorené vety som už mala dobreže nie od polky cesty domov
11
jaj,hned,vlastne uz pocas citania som vam zavidela! mne sa stalo cosi podobne,ked som vravela sestre,ako som sa odviazala na stuzkovej,nastavila svoj pohlad "ty si urcite pila"! nie,nepila.a stve ma to rovnako ako teba!pekny blog!
13
to poznam mne posledne stalo ked som si kupila gumaky pocas povodni .. tresk do kazdej kaluze aj ked bola uz skoro po kolena aj zo sesternicou .. je to bohemsky pocit hodit svet za hlavu a uzit si sekundu za sekundou musim to robit castejsie
Napíš svoj komentár