Pretože mám len potrebu napísať to a byť šťastná len tak pre nič.
Musím napísať tento blog.
Keby ste chceli vedieť, nebola som ho počkať na letisko. Totižto ešte len teraz nastupuje do lietadla a ja som už v našom meste. Proste niekto nechcel, aby sme sa stretli na letisku ako z nejakého filmu. A možno to je aj dobre.
Písal. Znovu. Už nie tak ako posledné dni. Už to bol zas ten zo začiatku týždňa. A desí ma to. Viac než dosť, lebo deň D sa presunul a ja som v napätí o čosi viac. Ale viem, že ma má rád. Viem to. A to mi stačí, aby som dnes šla s úsmevom spať, aby som ráno dokázala vstať z postele a ísť na nákupy (a to by mi možno až taký problém nerobilo , a potom stráviť pár chvíľ s bráškom a maminou a ísť von. S ním a potom ísť na oslavu a možno tiež v jeho spoločnosti.
Je mi jedno ako to bude. Teraz. Nech to dopadne akokoľvek, mám úsmev na tvári. Pretože nech to bude ako chce, viem, že som dôležitá. A nielen pre neho.
Šťastná zaspávam.
V ušiach mi znejú slová.
Pred očami sa mihajú písmenká.
Pár slov.
Úsmev na perách.
Smiech v očiach.
Radosť v myšlienkach.
A nielen kvôli nemu. Vlastne pre všetkých, pre celý dnešný deň. Preto, že sú na svete tí správni ľudia a ja ich mám vedľa seba!
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.