Musím napísať tento blog.

Keby ste chceli vedieť, nebola som ho počkať na letisko. Totižto ešte len teraz nastupuje do lietadla a ja som už v našom meste. Proste niekto nechcel, aby sme sa stretli na letisku ako z nejakého filmu. A možno to je aj dobre.

Písal. Znovu. Už nie tak ako posledné dni. Už to bol zas ten zo začiatku týždňa. A desí ma to. Viac než dosť, lebo deň D sa presunul a ja som v napätí o čosi viac. Ale viem, že ma má rád. Viem to. A to mi stačí, aby som dnes šla s úsmevom spať, aby som ráno dokázala vstať z postele a ísť na nákupy (a to by mi možno až taký problém nerobilo , a potom stráviť pár chvíľ s bráškom a maminou a ísť von. S ním a potom ísť na oslavu a možno tiež v jeho spoločnosti.

Je mi jedno ako to bude. Teraz. Nech to dopadne akokoľvek, mám úsmev na tvári. Pretože nech to bude ako chce, viem, že som dôležitá. A nielen pre neho.

Šťastná zaspávam.
V ušiach mi znejú slová.
Pred očami sa mihajú písmenká.

Pár slov.
Úsmev na perách.
Smiech v očiach.
Radosť v myšlienkach.

A nielen kvôli nemu. Vlastne pre všetkých, pre celý dnešný deň. Preto, že sú na svete tí správni ľudia a ja ich mám vedľa seba!

Good night to all my sweeties !

 Blog
Komentuj
 fotka
meredithgrey  2. 9. 2011 23:44
áno!dobrú!
 fotka
smajdalf  3. 9. 2011 00:09
si dôležitá
Napíš svoj komentár