Občas, okey, nie občas, ale dosť často uvažujem, prečo som iná! Prečo nie som taká ako väčšina ostatných dievčat. Niekedy mi vravia, že som výnimočná a že to, že som iná, je super. Že je to jedinečné a nič lepšie nie je. Áno, aj tak mi už povedali. Lenže...
Aj tak sa necítim výnimočne, keď potom TO, čo je iné, je vlastne zlé. Je označené za TO, čo je chybou. Za TO, čo sa nepáči. Za TO, čo ma potom ubíja. Na dno...
A potom...Pre mňa je najhoršie, že tieto veci, v ktorých som iná a vôbec nie bežná a vďaka ktorým som možno omnoho komplikovanejšia ako nejaká pipenka, vadia niekomu, na kom mi záleží. A nech nevraví, že nie, lebo neuverím.
A nájdu sa potom takí tí, ktorých som spomínala na začiatku, ktorí to berú za to perfektné na mne. Ale prečo to za to skvelé neberú aj tí, od ktorých to najviac potrebujem? Netvrdím, že od tých ostatných (pár, málinko, na jednej ruke spočítam) to nie je skvelé. Krásny pocit a bla bla...Ale predsa len...najviac by potešilo od TÝCH s veľkým T ....
Občas neviem sama čo chcem. Neviem sama čo cítim. Neviem sama ako sa zachovám. Neviem sama čo urobím.
Najhoršie je, keď do niečoho dávate všetko. Totálne. Celý sa zapredáte. A niekedy čakáte niečo naspäť. A aj to dostanete, možno o niečo menej, možno o niečo viac. Ale čo ak druhá strana nie je presvedčená o tom, že do toho naozaj dáte všetko...hoci vie o vás veci, ktoré nik iný alebo len tak malé % ľudí, že to možno ani nezahrňuje jedného normálneho človeka ... ??
Ubíja ma to. Brutálne. Všetko. To celé. Vždy som chcela byť zaľúbená. Tak riadne. Ale nikdy som si nemyslela, že to dopadne takto.
Že ak príde deň, keď nebude jeden z tých mojich, nebudem mať náladu a nebudem ani poriadne vedieť prečo. Možno ma bude niečo zvnútra zožierať, ale jednoducho ani sama nebudem vedieť, čo všetko... tak že to nebude celé zle. Že ma to ubije...na dno...
Doriti, to je akože láska?!
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
husky
18. 9.sept. 2010 00:30
Napíš svoj komentár