Keď už sme toho štvrť storočia po revolúcii, aj u nás sa začali vo veľkom diať veci ako Erasmus a jemu podobné. Len tak v skratke o čo ide – študijné pobyty v zahraničí, čiastočne financované európskou úniou, vďaka čomu si to môže dovoliť takmer každý. Mňa osobne takéto zahraničné pobyty až natoľko nevzrušujú, majúc niektoré jemne temné zážitky z výmen na strednej škole.
Ale teda... Keď už toľko ľudí z môjho okolia túto tému neustále omieľa, či už sa jedná o pozitívne alebo menej pozitívne informácia väčšinou z prvej ruky... Tak som sa aj ja rozhodla, že sa na takúto divočinu prihlásim aj ja. Prečo? ...lebo reku, že raz budem ľutovať, že nebudem mať také fajnové zážitky a historky ako ostatní.
A teda prišiel deň, kedy som si podala prihlášku. Celkom ťažké si bolo vybrať, kde ten jeden, alebo rovno dva, semestre strávim. Ako človek čo vie anglicky aj francúzsky som si mohla vyberať z celkom širokého spektra potenciálnych destinácií. Moje rozhodnutie ísť na Erasmus nebolo ovplyvnené motiváciu stráviť semester na nejakej namakanej „západnej“ škole v rôznych mainstreamových destináciách ako Anglicko, Nemecko a pod. Išla som do toho s tým, že chcem mať zážitky, spoznať nových ľudí, pobudnúť chvíľu v takom tom multi-kulti medzinárodnom prostredí. A teda som si vybrala jednoducho. V zozname škôl bolo Sofia, Bulharsko. Okrem toho, že škola ponúkala cca ten istý smer ako moja škola doma, celkom lákavá bola aj predstava relatívne lacného života a faktu, že štipendium mi pravdepodobne vystačí nie len na ubytovanie ale aj ako tak pokryje aj môj spoločenský život. A okrem toho.. priznávam že som aj trocha spoliehala na južanské pracovné nasadenie a morálku. Tak akosi som dúfala, že sa tu so školskými povinnosťami nepretrhneme a budeme sa môcť venovať tomu, o čom podľa mňa Erasmus v skutočnosti je – zážitkom s takými istými ľuďmi len z iných krajín.
Do Sofie nás na pohovore vybrali dve – mňa a moju spolužiačku z ročníka Majku. Náš prvý kontakt s univerzitou v Sofii bol zaujímavý. Akosi sme sa obe „vyprdli“ na papierovačky a akosi sme pozabudli vyplniť a poslať nejaké papiere a akosi sme na to prišli až v auguste. Tak sme nenápadne napísali do Bulharska, či je všetko v poriadku alebo máme spraviť ešte nejakú „paperwork“. Na to prišiel email od našej koordinátorky (parádna ženská, ešte sa k nej dostanem) že nič nedostali ale že ak to pošleme tak nás teda zoberú. Ale začne sa to riešiť asi až v septembri lebo sú všetci na dovolenkách. A teda samozrejme ako inak, v septembri už začínal semester.
Tak sme to teda poslali, do posledného dňa vlastne nevedeli, či nás naisto berú alebo nie. Ale viera zvíťazila, kúpila som letenky, zbalila kufor (ktorý som samozrejme kúpila deň pred odletom) a vyrazila na cestu.
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár