Zrazu zaburáca motor, no preháňam, nejaký intelektuál túruje malé mestské autíčko. Z intelektuála sa neskôr vykluje inteletkuálka, paštekárske ešpézetky...
Auto konečne vyráža vpred, za tento štart by sa nemusela hanbiť žiadna hviezda wrc rallye. Poeticky povedané vyrazila sťa šialená formula. Na druhom konci môjho zorného pola stojí cyklista, bližšie do dôchodku ako do mladosti a pokojne si upravuje tašky s raňajším nákupom...
Šoférka ho starostlivo zostreluje. Rana ako z dela. Chlapíkovo telo letí po balistickej dráhe a dosť drsno dopadá. Po ceste sa válajú rožky auto je pokryté kadejakým sajrajtom a jogurtami. Vyzerá to dosť efektne. Po sekunde ženská zisťuje to, čo som ja zistil už veľmi dávno, zámčania majú tuhý korienok...
Cyklista vstal a behom sekundy spustil na śoférku kanonádu ľúbozvučných metaforických pomenovaní, dokonca dvojjazyčne. Na mobil si fotí značky, šoférku, auto, ale palba neprestáva, ba navyše strieľa ostrejšími... Oprem sa o balkónové zábradlie a pripalujem si ranné cígo, toto bude zaujímavý deň...
Ženská sa trasie jak osika, cyklista k nej pristupuje a ššš, šššš - šepotá...Ženuška okamžite vyťahuje peňaženku, zašuštia papieriky, cyklista sa blažene usmieva, pomáha šoférke nasadať do auta a samozrejme nezabudne zakričať: "príjemnú cestu paňiká."
Tvrdá mena robí divy...
Auto znovu zahučí, vyštartuje jak raketa, nedá prednosť na hlavnej...Avia to s hučaním gúm nejako ubrzdila...
Dnes nejdem nikam, dnes bude plné mesto vytrtkaných vodičákov...
Denník
Komentuj
2 komenty k blogu
1
johnysheek
26. 5.mája 2009 12:19
wau
Napíš svoj komentár