Každý má v živote ľudí,za ktorých by dal kľudne aj nohu do ohňa.
Za ktorými by neváhal skočiť ani do tej najľadovejšej vody,keby od toho závisel ich život.
Za ktorých by bojoval vždy a všade.
Za ktorými by stál aj keby vedel o ich vine.
Ktorých navždy nosí pevne uzamknutých v srdci.A kľúč od zámky je uložený bezpečne v strede Zeme.

Tí ľudia sú niečím špeciálni.Niečím úplne odlišní od ostatných.Niečím magickí.A možno to niečo nemá jasný dôvod,možno to je skrátka len pocit takej dajakej spolupatričnosti.

Či už to sú priatelia,rodina,lásky alebo domáce zvieratá...


No to,aké silné puto človeka k niekomu druhému viaže,si často uvedomíme až vtedy,keď dotyčnému hrozí nejaké nebezpečenstvo.
A to sa stalo aj mne....

Donedávna som za mojich najbližších považovala rodinu a priateľov.
No zrazu sa predo mnou vynorila skutočnosť.Všetci títo sú mojou neodmysliteľnou súčasťou.Ale existuje jedna osoba,s ktorou ma povrazy viažu nejako silnejšie,miliónkrát silnejšie.
Osoba,o ktorú sa neuveriteľne bojím,keď nie je v mojej blízkosti.
Osoba,s ktorou som sa vesmírne veľakrát pohádala a pobila do krvi,no bez ktorej neviem žiť.
Osoba,ktorá má vie rozosmiať aj vtedy,keď mám na ňu nervy.
Osoba,ktorá vo mňa verí.
Osoba,ktorá so mnou vyrastala a vžyd mi bola mentálne najbližšia.
Osoba,bez ktorej som ako bez pravej polovice pľúc.
Osoba,ktorej vravím:neznášam ťa:,no uvedomujem si,že mi je ako dvojča.
Môj brat

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár