na dlaniach položené,
v krvavom purpure odeté,
mnohými ranami zjazvené,
všetkými odmietnuté...
Dávne sny sa rozpadajú v prach,
a srdce pomaly napadá strach,
ostrý nôž ho bolestivo bodá,
bude bojovať alebo sa len poddá?
Kúsky srdca nožom trhané,
na zemi popadané,
ľuďmi pošliapané,
kúsky, ktoré nespojí ani čas,
nevráti mu čistotu detských čias.
Srdce je príliš zmorené,
v bludisku citov stratené,
každodenným prežívaním unavené,
na svoj koniec pripravené...
Iskra života nebadane hasne,
už ho viac nečaká nič krásne,
a posledný ston potichu vydáva,
svoj boj nakoniec vzdáva.
Takto končí jeho trápenie,
od krutého sveta oslobodenie,
nachádza svoj večný pokoj,
až keď vzdalo tento boj...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár