Thiness: 23:06...ešte deväť minút a možno zomriem ...aha, nie..to bolo 3:15 :P

( alebo Thiness hovorí hlúposti, smeje sa na sebe samej a rozhodla sa o tom porozprávať každému jednému z vás - no dobre, len tým, čo dočítajú až do konca)

Dnes som sa zobudila s náladou absolútne na bode nuly a spolu s nadávkami som vyskočila z postele, že zavriem sprosté okno - nebudem komentovať, že som stúpila na baterku, takmer si rozbila hlavu o dvere a švacla sa oknom do ksichtu.Niežeby to nejako zmenilo už môj aj tak biedny výzor, pozostávajúci z niekoľkých odporných výražok, ktorých sa neviem zbaviť a prudkého horenosa, ktorý hneď pri prvom kukuči prezrádza moju povahu. No nezabili by ste sa za taký fejs? Každopádne, okno mi v tom chcelo pomôcť - presnejšie, už sa nemohlo dívať na tú moju odpornú fasádu, ale ja som bola predsa len rýchlejšia, odskočila som, strhla roletu a rýchlosťou blesku som zbehla dole, usmievajúc sa ako malý nevinný anjelik a zhrabla som croissant ktorý bol čírou náhodou pre mňa.Ako - ja by so si veľmi, veľmi rada dojedla svoje Zlaté Keksíky Polomáčané, keby mi ocinko veľmi taktne a opatrne neoznámil, že ich "odložil do svojho bruška." Fajn, moja nálada na bode mrazu klesla pod nulu a ja so sa vážne bez ostychu rozkričala. Opýtal sa ma?! Dovolila som mu to?! Dokelu! Histericky som sa rozplakala aj so slovami: "Vyberiem si v obchode jedny posraté keksy a aj tie mi ten hajzel zožerie!" Fakticky - dám vám jednoduchú rovnicu - Miška+hnev rovná sa absolútna hrešivosť...Nemám rada slovo vulgárnosť.

Dobre, nejako som to predýchala, čuduj sa svete a vyliezla som si pekne hore ku kompíku. Áno, mojej jasnosti sa uráčilo konečne pozrieť na displej mobilu. Bože, štyri neprijaté hovory? Určite od mamy, tá bude zas hulákať, že nemám zapnuté zvonenie! Ale nie, to milované dievčatká zacrnkali Tak som napísala sms-ku že som ešte hajkala a vyslala som vrúcnu modlitbu k tým tam hore, aby mi nezavolali. Zaliehalo mi v krku a nejako som nebola rehotavo naladená na rehotavý rozhovor. Lenže tam tí hore ma hrozne sklamali a za chvíľku už sa izba celá triasla pod melódiou Pirátov z Karibiku. Ooops, tuším som si dala zvonenie veľmi hlasno! No, každopádne, dala som nohy na zem, zavrela dvere a päť sekúnd čumela na display. Zdvihnuť - nezdvihnúť? A potom som si povedala: Miška, buď chlap! A zdvihla som to..Nasledovalo osem minút a šestnásť sekúnd počúvania rehotu a dusenia sa smiechom.

Fajn, polku toho, čo trepala Ivka a Anitka som váže nerozumela cez ich aj môj smiech. Telefón som držala desať cenťákov od ucha lebo hluk vychádzajú z mobilu bol strašný..A to som nemala poruchu ja No ale, na to, že sme my tri volali prvýkrát, temer desať minút je dobrý výkon...Dozvedela som sa, že patrím na zoznam ľudí vhodných pre psychiatriu, že Ivka spala v manželskej posteli na lyžiarskom, že ako si dovoľujem spať cez prázdniny tak dlho, že si nemám všímať záchvaty smiechu..Prečo sa mi automaticky nenahrávajú hovory? Tento by stál za to.A lúčenie nemalo chybu! Štyrikrát ahoj a potom tri naraz znejúce PÁPÁ!! Jaj také smiechy!

Ostatok dňa bol prudko nezaujímavý.Až kým neprišla teta kaderníčka a nevyčarila mi na hlave oheň. Ono to najprv mala byť sletlo hnedá s tmavohnedou, ale osud nechcel. Nakoniec je z toho miš-maš červenej, čiernej, hnedej, blond a bielej. Nezapriem sa, tešila som sa z tej červenej ako decko, aj keď otca porážalo. Mnoo a schodky pekné mám po bokoch kečene.Úplne strelené, nechcela som to tak! Ale aspoň mám záchvat smiechu keď na seba pozriem do zrkadla...Vraj sa mi to do začiatku školského roku zmyje, fňuk. Ale tak - vymyslím do školy niečo šik aby tí vzbúrenci tam čučali Aaa toť vše

Brú noc...a nehnevajte sa na môj blog-neblog

Denník

0 0 0 0 0

Komentuj

23:06...ešte deväť minút a možno zomriem ...aha, nie..to bolo 3:15 :P

8 komentov k blogu

Horúce!