"Jasné, mami, a nezabudni jej povedať, že v noci sa nebudím na záchod a ráno chodím, až keď sa prezlečiem, naraňajkujem a napijem. Dík."
Nehovorím, že moja matka je zlá. Okay, hovorím to a hovorím to často. Ale nemyslím, že je zlá od koreňa, myslím, že je zlá tak normálne, len ja to vidím tak, ako keby bola tá najstrašnejšia na svete.
Normálne otázky, ak vôbec niekedy normálne dáva, ma nerozhádžu. Ale keď sa príliš stará do môjho života, keď chce o mne vedieť až neprirodzené množstvo informácii, tak mi to naozaj začína vadiť. Niekedy mám chuť vychádzať s ňou normálne. Ale ONA potom zase povie niečo, čo ma absolútne naserie a mám po chuti na normálny vzťah matky a dcéry.
Fajn, ale tomu som sa nechcela venovať, aj keby som o tom dokázala rozprávať celé hodiny a možno by mi aj pomohla, keby som sa vykecala.
Ja som skôr išla za svojou 666 v profile. Bola som už toľkokrát prihlásená a vôbec, toto sa mi stáva už príšerne často.
... jedna z kamarátok má v čísle šesťstošesťdesiatšesť.
... druhá zas býva v baráku s takým číslom
... teraz som toľkokrát prihlasená.
Fakt, s mojim videním toľkých hororov by som sa možno aj mala začať báť, ale keď ja sa na všetkých tých hororoch tak strašne narehocem..
Napríklad jeden, The Omen /Diabol prichádza/, ktorý je celkovo len o troch šestkách a podobne, tak na tom som sa paradoxne narehotala asi najviac... Ale to bude aj mojou morbídnosťou, že sa smejem, keď mu oddrbe hlavu, že Mala by som sa trochu obmedziť a možno by som fakt mala ísť k tomu psychológovi, keď už mi to aj mama ponúka.
Mimochodom... dnes som videla A rána sú tu tiché. Videl to niekto? Preberie to so mnou niekto? Je tu ešte niekto, kto je zamilovaný do spoznávania druhej svetovej?
Trochu sa budem venovať deju. Delostrelecká skupina dievčat sa dostala do istej osady s jedným chlapom. Jedna z nich za niekoľko dní zbadala v lese neďaleko dvoch Nemcov, a hneď to išla ohlásiť.
Do toho lesa sa vybrala skupina: ten chlap, myslím, že to bol veliteľ nejakej skupiny, a päť dievčat.
Viete, koľko z tých šiestich prežilo? Prežil len on. Bolo na nich niekoľko desiatok Nemcov, ktorí mali asi desať možností ich všetkých pozabíjať, ale vydržali dlho.
Prvé dievča, Lizabeta, zomrela v močiari, kadiaľ sa mala dostať na základňu a privolať pomoc.
Druhé dievča, to neviem ako sa volalo, tú zastrelil jeden Nemec dvoma strelnými ranami, jednou do srdca a jednou kúsok ďalej. Než zomrela, stihla ešte vykríknuť.
Tretie dievča, Soňa, zahynula v prestrelke.
Štvrté dievča, Žeňa, zomrela, keď odlákaval Nemcov od zostatku. Chcela hodiť granát, postavila sa a ke´d sa načahovala, salva ju totálna rozprášila. Hnusné.
Piate dievča, Rita, tá mala len poranené brucho pár črepinami, ale nakoniec sa sama zabila. Asi dostala strach alebo niečo také. Jedine jemu sa podarilo utiecť a dostať sa odtiaľ, pričom sa po dvadsiatich rokoch, približne, vrátil, a spravil tam tým piatim dievčatám pomník.
A včera som videla Skrotenú Horu. Strašne som sa na ten film tešila, nie kvôli Ladgerovi alebo tomu druhému... Kvôli deju. Knihu som čítala, ale film... No to som bola parádne mimo večer...
Ah, pri: Jacku, přísahám, som pustila definitívny rev. Dovtedy som len tak potichu plakala už asi tištvrte hodinu, lebo to sa proste nedalo, neplakať.
Pri takej slabosti na gayov... ja neviem, čo proti nim máte. Veď to sú úžasní ľudia, rovnako ako lesby /ehm ehm.../ alebo bi. Jednoducho... Neznášam všetkách tých, čo trpia nenávisťou voči gayom a lesbám. Lebo je to nespravodlivé. Ako by ste sa cítili vy, keby ste milovali svojho najlepšieho kamaráta, aj keď ste chlap?
Chceli by ste zo všetkých svetových strán počúvať nadávky na svoju osobu? Predstavte si, že by sa vám to stalo... Už by ste takých ľudí nemohli nenávidieť. Ale niektorí z nás sú naprosto zaslepení voči tomuto, takže radšej mlčím a nebudem sa viac vyjadrovať, aj tak to nemá zmysel.
Mimochodom, musím sa vám pochvastať. Ono to síce nič neznamená, že, ale som oficiálne zasnúbená! Oficiálne teda nie, to by matku asi strelilo, ale neoficiálne...som. Na prste odteraz nosím prstienok s M-kom a my sweet taký nosím tiež.
Škoda, že sme od seba na kilometre ďaleko, ah...
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
1
husenicka23
4. 7.júla 2008 21:00
Podla mna zas jeden super blog ktory som citala....dobre...
Napíš svoj komentár