Aha, aha, Thiness sa pokúša niečo si predsavzať. Napriek tomu, že poriadne to slovo nevie ani vyspellovať.

Je pol druhej ráno a je mi to jedno. Pred piatimi minútami som mala pocit, že som si vykĺbila rameno, ale už to prešlo a ešte to bolí a už mám len strach, že som si pricvikla nejaký nerv a skrátene, do rána umrem. No. Bože. Aj horšie veci by sa mohli stať.

Teoreticky je už druhého januára. Kašlem na celé sumarizovanie minulého roku, lebo stál akurát tak za dve rite (jediné momenty, ktorú za to stáli, sú už aj tak zvečnené v blogoch, ktorých linky by som sem určite dala, keby sa mi chcelo).

Čo idem urobiť je to, že si dám pár predsavzatí a budem sa chvíľu tváriť, že ich aj splním alebo sa o to aspoň budem snažiť.

Aj keď všetci vieme, že desiateho januára sa na to vybodnem. Ostatne ako všetci. Ale nevadí! Takže.

1. Veľa písať.

Pravdepodobne jediná vec, ktorú splním bez problémov. Prinajmenšom raz za týždeň si už niekoľko rokov pokojne sadnem k počítaču a niečo napíšem. Hoc to potom aj vymažem alebo to nemá žiadnu väčšiu umeleckú hodnotu. Niekto múdry raz povedal, že "By writing much, one learns to write well." A ja mu verím a budem sa toho držať.

V tomto bode je obsiahnutý aj plán napísať ďalšiu dlhú poviedku a nielen porno bez pointy.

2. Bezpodmienečne schudnúť!

K tomuto ma bude motivovať najmä jeden fakt: maminka mi sľúbila, že ak schudnem, dá mi ušiť na stužkovú drahé šaty, aké si len vyberiem (a ja chcem také, aké mala Helena v klipe MCR, naozaj, tie sú úžasné. Nižšie je video.)

Tak dúfam, že sa na to nevykašlem. Tuším začnem už od dneška. Normálne tu teraz sľubujem, že od dneška začnem cvičiť a prestanem toľko žrať.

Tu je to video (kto by nevedel, tak hovorím o šatách ženskej, ktorá vstane z rakvy):



3. Naučiť sa hrať na gitare.

Musím! Musím! Musím! Mám tú gitaru doma už niekoľko rokov a neviem na nej vybrnkať ani Skákal pes přes oves. (Neviem, prečo ma napadlo práve toto A hnevá ma to. Raz som mala pokus s pesničkou od The Pretty Reckless a viem, že keby som sa na to nevykašľala, dnes ju bez problémov zahrám. Normálne mi to šlo!

Som sprostá. Ani na toto sa nesmiem vykašľať.

4. Srať na ostaných, žiť si svoje.

To je pravdepodobne nesplniteľné. Väčšinou sa mi to darí tak týždeň, maximálne dva, ale potom príde niekto/niečo, kto mi tú snahu úplne pokazí a ja zase skončím v slzách.

Úprimne, už nikdy nechcem zažiť niečo také, ako bol minuloročný november, lebo z toho, ako mi vtedy bolo, som vyčerpaná ešte aj teraz a keď si na to spomeniem, je mi z toho zle. Chcem byť proste šťastná, stáť si za svojím a bojovať si za to. A hotovo.

5. Koncertyyyy!

Niečo, čo sa mi v minulom roku veľmi vydarilo. Dovtedy som mala vždy plnú hubu, ale nikdy som nič nepodnikla. Aj keď som vedela, že niekto niekde vystupuje, potichu som len v izbe oplakala, že tam nemôžem ísť, BEZ TOHO ABY SOM SA POKÚSILA.

Tento rok pekne pôjdem na Klusa, Silverstein, Emilie Autumn, Asking Alexandria a na kohoľvek, koho mám rada a chcem vidieť. (Teraz úprimne, postačí mi Klus a Emilie. Bez ostatku prežijem.)

6. Pochopiť, prijať a rešpektovať samú seba.

Ja neviem, či si toto uvedomujú bezproblémoví/pekní ľudia, ale viete vôbec, aké ťažké a dôležité je mať sa rád? Ja s tým mám strašne problémy.

Na začiatok roku otvorene priznávam, že sa neznášam a pripadám si odporná. Neznášam svoju tvár (pripadá mi škaredá), neznášam svoje telo (a nielen preto že som TLSTÁ JAK BEČKA, viď bod dva, ale aj pre iné veci, ktoré nebudem verejne rozširovať.)

Takže jednou z najdôležitejších úloh na tento rok je naučiť sa mať rada samú seba. Dávam si k tomu milión výkričníkov a budem sa snažiť na tom pracovať. Nie je zdravé nenávidieť sa.

7. Tetovanie.

Chcem tretie tetovanie, a CHCEM! A aj ho mať budem. Niekedy v najbližšej dobe si proste musím nájsť nejaký pekný font a miesto, kam to umiestnim.

Chcem si dať vytetovať HOPE. (Veľa to pre mňa znamená. Fakt veľa.)

(Raz si dám vytetovať aj holubicu na zápästie s nápisom "Souls don't have ages" ale to asi až po strednej. A "Love is our resistance" na zadnú stranu lýtka! A ja určite ešte veľa vecí vymyslím.

8. Nehanbiť sa za svoju tvorbu, neočakávať vždy pozitívnu kritiku, naučiť sa prijímať negatívnu.

Som asi chuj, ale keď mi niekto moje slohové práce ohodnotí inak ako jednotkou (prípadne pekným slovom, ak sa jedná o mimoškolské písanie), na chvíľu som presvedčená, že už nikdy nič nenapíšem a kritika ma vie skopať až niekam pod zem. Neviem prijímať kritiku. Vôbec.

Raz moju poviedku mama prirovnala k niečomu, čo už čítala. Rozrevala som sa a tri hodiny som mala hroznú depku. Musím sa zamyslieť sama nad sebou. Najhoršie je, že si uvedomujem, že kritika ma môže len posunúť dopredu, ale... aj tak ju neznášam. Musím sa naučiť rešpektovať ju.

A taktiež by som si o svojich veciach mohla prestať myslieť, že je to brak. Nie vždy je to tak. (Očividne aj nechcene rýmujem, som nadaná! Musím si veriť!) Je paradox, že kritika mi ubližuje a pritom si sama myslím, že to nestojí za veľa. No nevadí.

9. Viac kresliť.

Lebo verím tomu, že som zdedila talent po otcovi, niečo vo mne je a musím na sebe popracovať. Nie som nijaký van Gogh, ale milujem umenie a maľovanie a neviem, prečo by som sa mala vzdávať bez boja. To neprichádza do úvahy.

Kresliť mi robí radosť, tak si kurňa ukradnem trochu voľného času a budem sa tomu aspoň trochu venovať.

----

Aj by som pokračovala, ale nezvládnem pravdepodobne ani toto, tak načo sa zbytočne zasypávať úlohami. Budem šťastná, ak splním aspoň niečo z toho. >_<

Dávate si aj vy nejaké novoročné predstavzatia?

Nie že by ma to zaujímalo, ale z vlastnej skúsenosti viem, že ľudia o sebe radi hovoria.

 Blog

10 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu