Hnevám sa. Hnevám sa sama na seba.
Za to, že nedokážem odpúšťať, hoci všetky filozofie, ktoré vnútorne uznávam, hovoria o tom, že odpúšťať treba.

Mohla by som odpúšťať, no nezabúdať. Prípadne neodpúšťať, ale časom zabudnúť. Horšie je, že ja neodpúšťam, ale ani nezabúdam.
Dusím to v sebe.

Všetky krivdy, ktoré na mne boli napáchané, si nesiem v sebe.

Obrazne povedané, ak by prvá krivda bola semienkom od jablone, tak dnes si oberám obrovské, chutné a červené jabĺčka. Presne takáto som.

Vo väčšine prípadov milujem svoju povahu za to, že sa nedám ojebabrať a že mi cudzí ľudia nemôžu pojekaziť náladu, ale niekedy mi to ide tak strašne na nervy, pretože týmto spôsobom strácam.

Strácam istotu aj v niektorých, ktorí sú mi veľmi blízki a prestávam im veriť. Stačí mi jedna jediná zámienka na to, aby som o nich začala pochybovať a zvažovať, či je vôbec pre mňa dobré, keď sa obklopujem týmito ľuďmi.
Naozaj je pravda, ak mi povedia, že pre nich niečo znamenám, že ma majú radi?
A naozaj to myslia vážne, ak povedia, že som im v niečom pomohla?
Nevymýšľajú si, keď mi hovoria, že sa tešia na spoločné stretko?

Som asi úplne vypatlaná. A žiarlivá. Sebecká. Proste pi...pi...pindulína. Aspoň v týchto ohľadoch rozhodne.

Potrebujem byť presviedčaná, že je o mňa záujem a že sa nežijem len tak do vzduchu.

A pritom súhlasím s tým, že život je najväčší dar, aký mohla moja duša dostať a ak si ho neužijem, niekto, kto drží v rukách celý systém bytia, by sa mohol rozhodnúť, že druhú šancu už nedostanem.
A nech by mi ublížili akokoľvek a nech by som pokazila čokoľvek, rozhodne chcem druhú šancu dostať.

Jednotlivci si to v dnešnej dobe neuvedomujú skôr, než im niekto neoznámi, že do dvoch mesiacoch skapú, a ja som si vždy myslela, že k týmto jednotlivcom nepatrím.

Začínam o tom ale pochybovať.

Ako si mám užívať život, keď mi dokáže ublížiť tak veľa vecí a ja to neviem odpustiť, hoci sa tvárim, že je to zabudnuté? Nejde mi to.
Som nejaká... komplikovaná.

Musím sa toho ešte hrozne veľa naučiť, aj keď sa mi to zdá teraz nemožné.
Kvôli mojej povahe som naozaj vďačná ľuďom, ktorí mi rozumejú a ktoré mi ešte ničím nedokázali ublížiť.

Takí dvaja sa nájdu.

Mimochodom, do svätej márie, čo to je už za sračku, ten moderný hit, tie "úchvatné" penové párty? Som jediná, ktorá o tom hovorí ako o chujovine?

 Blog
Komentuj
 fotka
smajlgirl  25. 7. 2010 19:27
Nie si sama.

Ja to považujem a strašnú pičovinu tiež.

Radšej sa zabavím na koncerte Editoru ako sa válať v pene.
 fotka
thiness  25. 7. 2010 19:33
@smajlgirl Vďakabohu, že aspoň niekto. Raz, keď budú Editori hrať v BA, ideme, aj keby to malo byť o tretej ráno. A zakríčííme si, že Červená čiapočka je kurva!!
 fotka
ohcysp  25. 7. 2010 20:15
no mám to šťastie že som z MT.. ja som si už Editor vychytalaaaaa viac krát....

a ani ja som neprišla na chuť penovým..
 fotka
thiness  25. 7. 2010 20:34
@ohcysp čistá závisť ach
 fotka
bonita  25. 7. 2010 21:10
Potrebujem byť presviedčaná, že je o mňa záujem a že sa nežijem len tak do vzduchu.



pri niektorých častiach sa to až ukrutne zhoduje s mojimi pocitmi
 fotka
ohcysp  25. 7. 2010 21:42
@thiness no treba sa vedieť narodiť do správneho mesta.. :p

milujem martin.. vlastne ja milujem všetko.. aj nepriateľov.. lebo milovať je pre človeka prirodzenejšie ako nenávidieť..
 fotka
thiness  25. 7. 2010 22:11
@ohcysp Ja mám obľúbenú vetu "Milovať to, čo máte, je jednoduchšie než plakať nad tým, čo vám chýba alebo čo si myslíte, že vám chýba"
 fotka
stenatko  25. 7. 2010 22:23
 fotka
thiness  25. 7. 2010 22:28
@stenatko čo sa deje?
10 
 fotka
stenatko  25. 7. 2010 22:33
@thiness Len taký zlý pocit...
11 
 fotka
snehovavlocka  26. 7. 2010 11:51
stotožňujem sa s @bonita ...



A tiež ma neláka žiadne besnenie v pene. V živote som sa takto verejne "trsavo kúpať" nebola a nepovažujem to za vrchol polnočnej zábavy...
12 
 fotka
cjubou  26. 7. 2010 14:11
veľmi pekne napísané

btw, čo sú tie penové párty? lebo ja som (zase raz) akosi mimo
13 
 fotka
thiness  26. 7. 2010 19:50
@cjubou ďakujem

toto je penová párty: » www.penovaparty.eu/akotovyzera.htm...
Napíš svoj komentár