Ja a provokácia?! ÁNO!!

Dnes som sa láskavo vzala, že idem provokovať vás, absolútne nevinných ľudkovcov, témou, ktorú s Niwkou teraz dosť často riešime na MSN-ku. Že vás to nezaujíma? To je mi, pravdu povediac, absolútne jedno. Vás totiž nezaujíma v podstate nič iné, než dvojvetové blogy, ale k tomu až v ostatných odstavcoch. Tento svoj, úvodný, totiž chcem venovať len oznámeniu, že ak si chcete - o čom dosti pochybujem - prečítať odo mňa niečo normálne, pekne si počkajte na večer, hádam potom dačo stvorím. Teraz sa idem venovať téme, ktorá je pre vás všetkých vcelku aktuálna a hodná aspoň jednej vety.Tá téma čuduj sa svete nie je 100 TOP bloggerov, ale je to o blogoch, ktoré sa vlastne blogmi nazvať ani zďaleka nedajú. Príjemné čítanie, ak ste vôbec otvorili tento blog!

Veľké haló sa z toho vytvorilo vtedy, keď Bubo1996 "napísala" svoje tri "blogy". Stovka komentov, ba nie, oveľa, oveľa viac. Takéto blogy sa tu teraz objavujú denne, čo ma neudivuje. Môj záujem však upútalo to, že práve také veci majú viac ako päť či šesť komentov, ktoré sa síce skladajú z rád: nepíš už, alebo: Toto je hrozné. Pisatelia komentárov si však zjavne neuvedomujú, že tým zaplňujú všetok svoj čas a už sa ani neunúvajú otvoriť blog, ktorý má zaujímavý nadpis a je písaný diakritikou.Neunúvajú sa čítať niečo, čo je dlhšie ako 100 slov, nečítajú niečo, nad čím by sa mohli zamyslieť. Ja sa len tak občas sama seba zvedavo pýtam: vedia oni vôbec, o ako veľa prichádzajú, keď čítajú len články typu "som buzik no a co ma byt?!!!!!" a nechajú si ujsť také blogy, ktoré majú zmysel?! Nie, nebudem sa tváriť nesebecky - myslím si o svojich blogoch, že sú aspoň trošku dobré, ale vy ma nikdy, nikdy nepodporíte, pretože sa vám to nechce čítať.

Najviac ma - povedzme - urazilo, keď som k článku o McDonaldovi dostala deväť názorov, aj keď ten článok si to vôbec nezaslúžil. Nezaslúžil si ho preto, lebo to nebolo nič, nad čím by sa bolo treba pozastaviť. A. viete, mám pocit, keby ten článok neniesol v názve meno "McDonald", nemal by názor ani jeden. A to mi tu teraz ide, aspoň sčasti. Mám pocit, že som prišla do spoločnosti, ktorú nezaujíma kvalitná tvorba ale len sarkastické blogy o ničom, bez zmyslu a veľmi malým počtom slov.

Ja čítam mnoho blogov, mnoho blogov komentujem, aj keď moje nekomentuje nikto. Záleží to snáď od toho, že nemám v priateľoch tisíc ľudí, ktorí by sa pozreli na moje blogy? A to je už čo za systém, že ak nebude mať toho a toho v priateľoch, neprečíta si môj blog?! Nebudem sa tváriť - som z toho pohoršená. Tiež je to možno tým, že nepíšem články o tom, ako veľmi verím v EMO, nepoužívam "w", "x" a "g" s "h" v každom slove. Možno je to tým, že moje blogy predstavujú buď niečo, čo som zažila, alebo sú to vymyslené príbehy s trochou poézie. Lenže ja sa nemienim pretvarovať. Poviete si: "Aha, protestant!" a v komentároch si nájdem: Si úplne sprostá alebo čo?! Ak sa ti tu nepáči, vypadni odtiaľto!

Ak mi to chcete napísať, nenamáhajte si svaly v prstoch. Rovno vám poviem, že neodídem, pretože verím, že ak večer napíšem hore spomínaný blog, dostanem aspoň jeden názor. Takisto aj iný ľudia, ktorý píšu naozaj kvalitne a každý na nich kašle.

Keď to takto píšem, cítim sa ako učiteľka etickej výchovy, ale aj tak to píšem - aj keď som sa pred pár dňami zaprisahala že o tom nenapíšem ani pol slovka...ale tak, ja a prísahy...Takže, posledná veta, ktorú som sa vám rozhodla venovať v tomto blogu: Čítajte aj blogy od ľudí, ktorý majú IQ vyššie ako handrová bábika a nemajú v priateľoch ľudí na tisíce.

Toť vše, porúčam sa a prepáčte za chyby.

 Je to možné?

0 0 0 0 0

Komentuj

21 komentov k blogu