Je stratená a predsa ju pevne držíš v náručí

(alebo Thiness má modrinu na zadku, lebo ju kopla múza a rozhodla sa to využiť a ukázať celému svetu - no dobre, len tým, čo to dočítajú do konca)

Milovaní moji, dnes nebude čas uverejnenia nula: nula nula, pretože ma tu nemá kto držať a sama by som sa tu asi unudila k smrti. Ale, mám vás neuveriteľne rada a vyžmýkam to málo zo seba aj v takúto neskorú hodinu večernú.Pripravte sa prosím na cestu do hlbín obyčajnej duše a do ríše snov, s krátkymi básničkami bez zmyslu, na aké možno nie ste zvyknutí. Fakt je, že takýto blog som ešte nepísala, tak vám radím - užite si ho, pokiaľ sa dá a neodvezú ma do márnice. Potom budete márne prosiť o blogy od milovanej Tajníz

_______________________________________________________________

Prebudila som sa, celá spotená. Už zase tie hlúpe sny...Neznáma žena s neznámym mužom, ako k sebe nachádzajú cestu a ľúbia sa.Vari to bolo o mne? Že ja sama som si k nikomu nevedela nájsť cestu? Už niekoľko nocí som sa proti vlastnej vôli stretávala s rovnakým mužom a ženou, vždy inak a za iných okolností. Najprv boli len priatelia. Bolo to asi pred týždňom, kedy sa to začalo.V ten večer som sa cítila opustená a túžila som po niečom, čo by ma trocha ukludnilo a presvedčilo, že sa blýska na dobré časy. Vlastne ani neviem prečo, ale po tom nevinnom sne som sa zobudila prestrašená, roztrasená, neschopná slov či pohybu. A stále som sa cítila hrozne sama.

Vyhrievala sa na slnkom vyhriatej pláži. Bola pekná. Prišla k nej zrazu postaršia žena a do ruky jej vtisla lístky. Stálo tam: Čierny zástup na Pletengardenskej 24 o 15:00. Pozvaní sú všetci. V určenú hodinu bola tam. V Čiernom zástupe a predierala sa rovno k hrajúcej kapele.Bola tesne za spevákom, triasla sa od vzrušenia. Po konci prvej piesne sa na ňu spevák otočil. Usmiali sa na seba, vytiahol ju na pódium, stisol jej ruku a odspieval všetky ostatné piesne.Dievča sa cítilo ako v raji, keď si tu uvedomila, že už treba ísť. Nechcela, odďaľovala čas ako len vedela, ale nakoniec predsa len musela stisnúť spevákovi ruku silnejšie. Otočil sa na ňu, zase sa usmial a tým najkrajším hlasom aký kedy žena počula, sa jej spýtal čo sa deje. Povedala, že musí ísť. Sklonil sa k nej - bol omnoho vyšší- a pobozkal ju na líce, ktoré vzápätí sčervenalo. Obaja vedeli, že ani pri najväčšej náhode sa neuvidia, no sľúbil jej, že ju príde pozrieť. Veď ani nevedela, kde býva! Nehnevala sa na neho. Stačilo jej, že dostala bozk nad bozky. Sen sa mohol skončiť.

Zjavenie.
Číre a čisté, ako voda.
Dvoch spojenie;
toho, čo mal rád a tej, čo mala rada.

Lupienky ruže.
Krehké a silné zároveň.
Jazero túžieb,
čo čas od času narobí povodeň.


Druhýkrát to už bolo horšie. Menej nevinné, ale za to ešte bolestivejšie pre mňa. Na druhýkrát som začala nenávidieť sny a už som sa netešila, kedy si večer zaleziem pod periny. Odďaľovala so spánok, ako to len šlo, kvôli tomu, čo sa stalo druhý raz. Zakalilo mi to vedomie, nevedela som, čo robím. Zúfalo som túžila po niekom, kto mi pomôže a zbaví ma samoty aj hlúpych snov. Nenávidela som ich.

Sedela doma, sama, keď vtom niekto zazvonil. Vo vyťahanom tričku bežala otvoriť, rozstrapatená, len pred chvíľou sa prebrala z ľahkých driemot. Keď pred bránou zbadala jeho, zarazila sa.Pozvala ho však dnu. Chcel ju pobozkať; nežne, na pery, ale ona sa uhla akoby bol mal nejakú pliagu. Uvarila im obom zelený čas a dlho - predlho sa rozprávali. Keď bol už skoro preč, keď sa lúčili, zase ju chcel pobozkať, Avšak s tým rodzielom, že tento krát neuhla. Necháala si jeho pery na jeho ako hojivú masť na všetky rany, čo za svoj život nazbierala. Prebrala sa v nej láska, túžba, voľnosť, nespútanosť. Mohla ho mať a mala ho. Celou dušou, telom...Všetkým, čo k láske patrí. Ale hneď na to sa zobral a odišiel. Vedela, že odíde a predsa sa poddala mrazivej vášni, čo naliehala na jej telo.

Nevedela ani meno
a práve to tak ľúbila.
Mohla mať však iba jeho,
no po mene najviac túžila.

Nevedela, odkiaľ je.
A práve to tak milovala.
Boli tam samé záveje
a predsa;
život za jeho zamenila.

Neznášam sny! Sú hlúpe!

Už nikdy sa ona a on nestretli.

____________________________________________________________

Whuaaa brú nôcku ciciaky a nevyciciavajte moc

Hawk

A nezabudnite:
CD-čko dohralo,
pieseň sa končí.
Všetko sa spratalo
a ja tiež už končím.

(To aký ma zmysel?)

A pardon za chyby

 Vymyslený príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu